1 – Atypidae

čeľaď: ATYPIDAE – komôrkárovité

fotogaléria

Pavúky podradu Orthognatha, jediný zástupcovia na našom území (znakmi podradu sú orthognátne chelicery, dva páry pľúcnych vakov, pozri kľúč čeľadí). Oči sú postavené na malom hrbolčeku. Ide o starobylé pavúky, pôvodne aj stredoeurópske pavúky, vyskytujúci sa na území Slovenska. Ich vzrast je oproti tropickým predstaviteľom Theraphosomorpha oveľa menší. Sú to pavúky žijúce pod zemou a vytvárajúce si pavučinovú pančušku nad kolmou norou, ktorej hĺbka môže byť až 50 cm pod zem, veľkosť je závislá od veku jedinca a tiež kvality pôdy. Steny nory sú vystlaté pavučinou. Na vchod nory naväzuje pavučinová rúra, leľiaca na povrchu zemi. Nadzemná časť pavučiny je dĺžky palca a je dobre maskovaná okolitou zeminou a vegetáciou. Pavúk sa zdržuje trvalo vo svojom úkrytu, v pavučinovej rúre, kde pozoruje okolie a číha na blížiaci sa hmyz. V okamihu, keď akýkoľvek hmyz či iná vhodná korisť, stúpi na jeho pavučinovú rúrku, zahryzne sa do svojej obeti priamo cez stenu pavučinovej rúrky a vtiahne ju dnu. Neskôr vzniknutú dieru opraví. V prírode sa s týmto predstaviteľom pavúčej ríše stretávame veľmi zriedka, najčastejšie ide o samčekov, vyhľadávajúcich príbytky samičiek. Arachneológ, profesor Ján Buchar v knihe V ríši pavúkov (1973) popisuje týchto pavúkov: „Keď takéhoto pavúka vyhrabete, neubránite sa údivu. Z pavučinovej trubice vám vypadne na dlaň niečo nesmierne nemotorného, vydeseného slnečným svitom, a hlavne úplne neobvyklého výzoru. Valcovitý zadoček s dlhými bradavkami a zreteľnými dvoma pármi presvitajúcich pľúcnych vakov, podivne skulpturovaná hlavohruď so skupinkou malých očí v strede čelného okraja, obrovské chelicery. To všetko je iné ako u ostatných pavúkov. Nápadné sú tiež kratučké nohy, prispôsobené k rýchlemu pohybu v nore.” V podzemnej nore môžeme obvykle nájsť samice. Samce prežívajú v nore iba ako mláďatá a v dospelosti navštevujú nory samíc za účelom párenia. Samec zhotoví otvor v nadzemnej časti pančušky tak, že sekrétom rozpustí pavučinu a potom vlezie dovnútra. Po splnení svojej biologickej povinnosti, je z pravidla partnerkou usmrtený. Oplodnená samička pradie kokón v podzemí. Mláďatá sa vyliahnu na jeseň, a zimu prečkajú v príbytku svojej matky. Noru opúšťajú na začiatku jari a za pomoci pavúčieho letu sa rozpŕchnu po okolitej krajine. Začínajú si hrabať vlastné nory a žiť svoj vlastný život. Čeľaď Atypidae zahrňuje viac ako 30 druhov, vyskytujúcich sa väčšinou v miernom pásme. U nás sa vyskytujúce tri druhy patria k termofilnej zložke arachnofauny, preferujú stepné a lesostepné biotopy nižších polôh.

1.01
rod: Atypus
1.01.01

ATYPUS AFFINIS Eichwald 1830 – komôrkár hnedý, zadné snovacie bradavky sú výrazné dlhé, trojčlenné, tmavé a bez svetlej plôšky. Celkové sfarbenie tela svetlejšie ako A. piceus. Lysé políčko na vnútornej strane pri vrchole pat nie je pigmentované. Ster so 4 pármi krajových svetlých škvŕn a v strede so svetlým klinom. Samec: hl. do 4 mm s početnými drobnými nepravidelnými priehlbinkami. Samica: vulva na každej strane s 2 takmer guľatými receptakulami, stoja v rovnakej výške. Dáva prednosť viac tienistým miestam, predovšetkým kroviny a okraje borovicových a zmiešaných lesov.

01_01_01

1.01.02
ATYPUS PICEUS (Sulzer 1776) – komôrkár čierny, zadné snovacie bradavky sú dlhé trojčlenné. Posledný článok zadnej bradavice je na vrchnej strane svetlý (na rozdiel A. affinis má celkové sfarbenie tela svetlejšie a svetlá plocha na poslednom článku zadných bradaviek chýba). Lysé políčko na vnútornej strane pri vrcholu pat je tmavo pigmentované. Ster bez stredného klinu, párové okrajové škvrny. Samec: hl takmer hladká, len miestami môže byť zdrsnená a pri okraji drobné zrniečka. Samica: hl 4 – 5,5 mm, vulva na každej strane s 6 – 7 hruškovitými receptakulami. Viaže sa na suché, trávnaté, otvorené slnečné miesta a slnečné okraje lesov (predovšetkým ihličnanov). Často žije popri Atypus affinis. Samce sa vyskytujú v júny – júly, kedy vyhľadávajú samice. Samice nájdeme celoročne, môžu a dožiť až 10 rokov.

01_01_02

1.01.03
ATYPUS MURALIS Bertkau 1890 – komôrkár pontický, zo spomínanej trojice u nás žijúcej je najväčší. Dĺžka tela samičiek bez chel je 16 mm, samčekov 13 mm. Dĺžka hl samičiek je 5,5 – 7 mm, samčekov 4 – 4,5 mm. Horné snovacie bradavky sú na rozdiel od predchádzajúcich dvoch druhov 4 článkové. Ster s 4 pármi prikrajných svetlých škvŕn, bez svetlého stredného klinu. Vulva má na každej strane 2 hruškovité receptakuly, z ktorých obidvoje vnútorné sú niľšie. Samičky a nymfy majú valcovitý tvar tela s krátkymi nohami zodpovedajúcimi spôsobu života v podzemných chodbách. Nohy dospelých samčekov sú nápadne dlhšie, podobne ako pri pohyblivých pavúkoch. Celkové sfarbenie je červenohnedé až čierne. Samičky sú trocha svetlejšie. Rozsah rozšírenia tohto druhu v Ázii nie je presne známy, no udáva sa ako pomerne častý druh. V Nemecku sa udáva západná aj severná hranica jeho areálu. Na našom území patrí medzi ťažko viditeľné a vzácne pavúky. Nájdeme ho napríklad v Slovenskom krase. Pri samičkách sa predpokladá priemerná dĺžka života osem rokov. Prezimujú nymfy a samičky. Trvale žijú v hlbokých zvislých chodbách vystlatých pavučinou. Pavučinová chodba vybieha aj na povrch. Táto vonkajšia časť leží vodorovne a je dlhá len niekoľko centimetrov. Lov a spôsob života je podobný u všetkých našich pavúkoch rodu Atypus sp. Samčeky vyhľadávajú chodby samíc v období od polovice júna do polovice augusta. Po oplodnení sa pravdepodobne stávajú potravou samičiek. Žijú v kolóniách nachádzajúcich sa výlučne na nezatienených xerotermných miestach. Je zrejmé, že v súvislosti s blízkosťou hranice areálu druh neobýva všetky potenciálne vhodné stanovištia.

01_01_03