7 – Lycosidae

čeľaď: LYCOSIDAE – strehúňovité
fotogaléria

Značne ochlpené pavúky s mramorovanou chlpatou kresbou. Hlavová časť hlavohrude je hranatá jej čelo i boky sú skosené. Oči sú v troch radoch (4-2-2), predný rad sú drobné očká, oči v 2. rade sú najväčšie, v 3. rade trochu menšie. Zadné dva páry vytvárajú jemný lichobežník. Ta sú zakončené 3 pazúrikmi. Ti.ped samca bez apof. Majú dennú aktivitu, korisť lovia behom pomocou zraku. Ich zrak má určité obmedzenia. Nie sú schopné vidieť presné obrysy no jasne vnímajú pohyb. „Sluchovým“ orgánom tak ako aj pri všetkých pavúkoch sú trichobotrie. Ide o pomerne dlhé, všade rovnako hrubé a na povrch tela kolmé brvy. Predpokladá sa, že zvukové vlny rozochvejú trichobotriu, do ktorých vedú výbežky nervovej sústavy. Veľké druhy žijú v zemných norách (rod Lycosa). Sú to vrtké, dravé živočíchy, obyčajne ťažko zbadatežné pre nenápadné sfarbenie. Korisť si hľadajú na lesnej pôde, pri poli, na ceste, či v medziach. Až na malé výnimky (u nás Acantholycosa lignaria) ide o epigeické živočíchy. Príznačné pre túto čeľaď je starostlivosť o potomstvo. Samice nosia, alebo v nore strážia pomerne vežký kokón, spradený z jemných vlákien a aj v ohrození smrti ho bránia. Vyliahnuté mláďatá často nájdeme na chrbte samíc. V kokóne prekonali niekoľko zvliekaní, ale ešte stále nie sú schopné prijímať potravu. Stále sa živia žĺtkom vajíčka. Do najbližšieho zvliekania ne sú si pavúky navzájom nebezpečný. Matkin chrbát opúšťajú až so schopnosťou vlastnej obživy. Väčšina druhov tejto čeľade žije spoločensky. Čeľaď na území Slovenska zahrňuje 10 rodov.

Kľúč rodov pre čeľaď Lycosidae

1 Predná očná rada je silno dopredu ohnutá (prokurvná), oči sú od seba rovnako vzdialené. Vrchné bradavky sú najdlhšie a ich základný článok je na konci širší ako pri koreni, pt.ped je u obidvoch pohlaví biela …Aulonia 7.01

— predná očná rada nie je silne prokurvná, pt.ped nie je kontrastne biela …2

2 (1) Zadný okraj žliabku chel s 2 zúbkami, hl zväčša so svetlou pozdĺžnou páskou …3

zadný okraj žliabku chel s 3 zúbkami (len u Trochosa terricola s 2, ale aj iný príslušníci r. Trochosa môžu mať niekedy na niektorých chel menší počet zúbkov, poznáme ich podľa hrdzavohnedej alebo tmavohnedej hl so svetlejšou pozdĺžnou páskou uzavierajúcu vpredu 2 tmavé súbežne úzke prúžky …4

3 (2) Ta.kon 1 majú okrem trb ešte dlhú zmyslovú štetinu blízko mt, ktorá je omnoho dlhšia a hrubšia ako najdlhšia trb. Podobajú sa väčším druhom r. Pardosa, od ktorých sa líšia takto: hl majú vpredu širšiu, s postrannými svahmi menej strmými, predná očná rada je rovná, alebo slabo dopredu ohnutá, clypeus sotva vyšší ako priemer PSO (Obr. 1), nohy kratšie a tučnejšie …Alopecosa 7.02

ta.kon majú len jednu radu trb. Dlhá hmatová štetina (pri r. Alopecosa) nie je vyvinutá. Druhy veľmi podobné r. Pardosa, od ktorých sa líšia takto: majú širšie čelo, hlavu pri pohžadu spredu s menej strmými bočnými sklonmi, predná očná rada rovná, ich oči sú drobné a rovnako veľké, clypeus asi o 1/2 vyšší ako priemer PSO …Xerolycosa 7.03

4 (2) Brucho sadzovo čierne. Aspoň ti.4 pri báze a vrcholu s čiernym prúžkom, ak sú čierne len na vrchole, tak pt sú na spodnej strane čierne. Vežké druhy. Do tejto čeľade som zaradil aj druh u niektorých autoroch patriaci k samostatnému rodu L. (Hogna) radiata, ktorá ma veľmi veža spoločných znakov s ostatnými pavúkmi čeľade …Lycosa, Geolycosa, Hogna, Lycosa 7.04

— brucho je svetlé, pt a ti nôh nie sú na spodnej strane čierne …5

5 (4) Mt.1 na spodnej strane 3 – 4 tŕňmi, ti.1 na spodnej strane s 4 – 6 tŕňmi, z ktorých niektoré stoja akoby vyššie nad spodným okrajom článku …6

— mt.1 na spodnej strane s 2 tŕňmi, len zriedka majú ešte 1 drobný tŕň, stojací akosi vyššie, ti.1 na spodnej strane s 3 tŕňmi často vo vzostupnom rade …7

6 (5) Malý, 3. pazúrik (nepárový, stredný) nôh je menší ako najväčší zúbok veľkého pazúrika …Hygrolycosa 7.05

— malý, 3. pazúrik ta je väčší ako najväčší zúbok veľkého pazúrika. Sfarbenie tmavé, nohy dlhé, výrazne prúžkované. Hl je 4 – 4,5 mm dlhá …Acantholycosa 7.06

7 (5) Postranné svahy hl sú pri pohžadu spredu strmé (Obr. 2). Lab je rovnako široké ako dlhé. Nohy dlhé, mt.4 rovnako dlhý alebo dlhší ako ti + pt.4. Kokón šošovkovitý, so švom na obvode. Niektoré druhy sú si veľmi podobné a ich kopulačné ústroje, hlavne epig sa len málo líšia, takže určovanie je veľmi zložité. Najbohatší rod celej čeľade
…Pardosa 7.07

— postranné svahy hl nie sú strmé, lab je dlhší ako široký, mt.4 kratší ako ti + pt.4. Kokón gužovitý alebo oválny, bez švu …8

8 (7) Hl so zretežnou pozdĺžnou páskou, opatrenou vpredu 2 súbežnými tmavými prúžkami alebo tmavou vidlicou vybiehajúcou dozadu v tmavý prúžok …9

— hl je spravidla svetlo sfarbená, tmavo škvrnitá alebo čiarkovaná, bez zretežného svetlého pásika. Len u A. figurata je zdobená 3 pozdĺžnymi prúžkami a však stredná páska je bez vidlice alebo súbežných liniek. Nohy čierno škvrnité, alebo prúžkované, nápadne dlho chlpaté …Arctosa, Tricca 7.08

9 (8) Svetlá páska hl má v prednej časti 2 tmavé súbežné prúžky (Obr. 3). Nohy krátke, silné, s krátkymi a hrubými tŕňmi. Apikálny článok bradaviek je veľmi krátky, zaoblený, nezretežný. Väčšie pavúky (8 – 15 mm) hnedého sfarbenia. Samce sa dobre líšia ped, samice sú si veľmi podobné a ich určovanie je dosť zložité …Trochosa 7.09

— svetlá páska hl je opatrená tmavou vidlicou, vybiehajúcou vzadu v tmavý pásik (Obr. 4). Nohy sú štíhlejšie a dlhšie, ozbrojené dlhšími a tenšími tŕňmi. Podobajú sa druhom r. Arctosa. Celkové sfarbenie od svetlo hnedého po čierne, často s bielym okrajovým prúžkom na hl a bielymi škvrnkami na abd. Ti.1 apikálne bez spodných tŕňov. Vyskytujú sa pri vodných tokoch a iných vodných zdrojov, na močiaroch …Pirata 7.10

lycosidae-01

 

 

7.01

rod: Aulonia

Predná rada očí silne dopredu ohnutá (prekurvna), oči sú od seba rovnako vzdialené. Vrchné bradavky sú najdlhšie, ich základný článok je na konci širší ako pri koreni. Pt.ped je u oboch pohlaví biela.

 

7.01.01

AULONIA ALBIMANA (Walckenaer 1805) – strehúň čiernobiely, početný pavúk malého vzrastu, hl 2 – 2,3 mm. Telo má úplne čierne, nohy bledé, len fe.1 takmer čierne. Bul na vrcholu v strede s rovnou, dopredu namierenou, na konci v 2 špičky rozseknutou apofýzou. Epig s 2 slabo prehnutými, dozadu slabo rozbiehavými ryhami, ktoré ohraničujú stredné políčko asi tak dlhé ako vzadu široké. Kokón gužovitý, 2 mm vežký, biely s 14 – 20 vajíčkami. V tráve na okrajoch lesov, v hromadách kamenia na okraji lesov.

lycosidae-02

 

 

 

7.02

rod: Alopecosa

Predná rada očí nie je výrazne dopredu ohnutá, hl spravidla so svetlou pozdĺžnou páskou. Podobajú sa väčším druhom r. Pardosa, od ktorých ich môžeme rozlíšiť následovne: hl majú vpredu širšiu, postrannými svahmi menej strmými, predná rada rovná alebo do vpredu ohnutá, clypeus sotva vyšší ako priemer PSO, nohy kratšie a hrubšie.

 

Alopecosa accentuata (Latreille 1817)
Alopecosa aculeata (Clerck 1757)
Alopecosa cursor (Hahn 1831)

Alopecosa fabrilis (Clerck 1757)
Alopecosa inquilina (Clerck 1757)
Alopecosa mariae (M. Dahl 1908)
Alopecosa pinaetorum (Thorell 1856)
Alopecosa psammophila Buchar 2001
Alopecosa pulverulenta (Clerck 1757)
Alopecosa reimoseri Kolosváry 1934
Alopecosa schmidti (Hahn 1835)
Alopecosa solitaria (Herman 1876)
Alopecosa sulzeri (Pavesi 1873)
Alopecosa taeniata (C. L. Koch 1835)
Alopecosa trabalis (Clerck 1757)

 

7.02.01

ALOPECOSA CUNEATA (Clerck 1757) – veľkosť 7,5 – 9,5 mm, hl 3,5 – 3,8 mm. Je to európsko-sibírsky druh. Žije na slnečných miestach, kde veľmi rýchlym behom loví korisť. Živí sa hmyzom. Je veľmi hojný. Výskyt na suchších nezalesnených miestach. Výrastok bulbusu nie je podobný vysokej topánke ako napr. u A. accentuata. Ti.1 kyjakovito zhrubnutá, opatrená blízko stredu na obidvoch stranách bledým vtlačením. Samica: hl nie je kratšia ako ti+pt.4. Svetlé prúžky navlhčenej hl sú ostré, zretežne, postranné nie sú tmavšie ako stredný. Ster často so svetlejšou pozdĺžnou škvrnkou. Tmavé okraje pozdĺžnej lišty epig sa dopredu slabo rozbiehajú a vytrácajú na dne jamky.

lycosidae-04lycosidae-03

 

 

 

 

 

7.03
rod: Xerolycosa

Ta nôh majú len jednu radu trb, dlhá hmatová štetina blízko mt nie je vyvinutá. U nás dva druhy veľmi podobné r. Pardosa. Vyznačujú sa však širším čelom, hlavu pri pohžadu spredu s menej strmými bočnými sklonmi. Predná očná rada je rovná, jej oči sú drobné a rovnako veľké, clypeus asi o 1 vyšší ako priemer PSO.
7.03.01

XEROLYCOSA NEMORALIS (Westring 1861) – hl 3 mm, u samcov čierna, so širokou veľmi zretežnou, bielymi chĺpkami porastanou až k čelu siahajúcou strednou páskou. Postranné prúžky sú tvorené bielymi chĺpkami (nie pigmentom).Vidlicovitá apof.bul pri pohžadu zo strany je vyniknutá, súmerná, s oboma špičkami rovnakými, len mierne prehnutými. Pri jej koreni leží svetlý lalôčik, ktorý je užší ako koreň apof. Samce sú veľmi podobné druhu Pardosa lugubris, samice sfarbením pripomínajú Alopecosa accentuata. Obe bledé postranné jamky epig sú širšie ako dlhé, s osami dopredu rozbiehavými. Stredná lamela je vzadu 2 – 3 x širšia ako medzi oboma jamkami. Suché okraje lesov, svetliny, paseky, vresoviská. Kokón belavé, trochu sploštený, 3 – 4 mm veliké s asi 60 vajíčkami.

lycosidae-05

 

7.04
rod: Geolycosa, Hogna, Lycosa

Obsahuje najväčšie druhy čeľade. Vyznačujú sa lovením behom, robia si nory.

 

7.04.01

HOGNA RADIATA (Latreille 1817) – strehúň južný, pomerne veľký pavúk, celková dĺžka tela 9 – 25 mm. Hl samičiek 6 – 12 mm, samčekov 4,5 – 9 mm. Celkovým vzhžadom pripomína zástupcov rodu Trochosa. Hl má kontrastné sfarbenie, dominujú dva pozdĺžne tmavé pásy. Hnedé prúžky hl sú omnoho širšie ako žlté časti a sú prerušené čiernymi často biele zdvojenými priečnymi čiarkami, stredný prúžok je na hlave široký, oválny opatrený 2 čiernymi linkami, na hrudi užší, s okrajmi rovnobežnými. Ster, cx a bruško čierne, pred bradavkami žltobiele priečne prúžky. Stredom chrbtovej strany bruška odpredu asi do polovice vedie nepárový tmavý pás, na brušnej strane je rozlične vežká černastá škvrna. Ster je často čierne, ale najmä pri mladých jedincoch s niekožkými svetlými škvrnkami. Stanovište má lesostepného charakteru. Vývoj je viacročný, u nás pravdepodobne prezimujú len nymfy. Dospelí jedinci sa najčastejšie vyskytujú v auguste. Samičky si nevyhrabávajú zemnú dieru. S gužovitým kokónom pripradeným k snovacím bradavkám sa ukrývajú pod kamením. Oba pohlavia majú len zadné ti na spodnej strane pri báze a na vrchole s čiernym prúžkom. Vrchol bul s hrebienkom dlhých bledých tŕňov, jeho apof je štíhla, zašpicatená. Priečna lamela epig je 3 – 4 x širšia ako dlhá.

lycosidae-06

 

 

7.04.02

LYCOSA SINGORIENSIS (Laxmann 1770) – najväčší druh pavúka v Európe, častý v stepiach v bývalom Sovietskom zväze, až po Čínu. Dĺžka tela samičiek sa udáva až 32 – 40 mm. Hl samičiek 13 – 13,5 mm, samčekov 8 – 12 mm. Telo je dosť zavalité, nohy sú relatívne krátke. Trup je zhora tmavohnedý, brušná strana je čierna. Nohy sú nápadne svetlejšie, najmä spodná strana stehien a holení. Zaživa je pomerne svetlé aj bruško vzhžadom na husté ochlpenie svetlosivej farby. Od oboch našich ďalších druhov sa líši čiernym sfarbením kolena na ventrálnej strane. Stanovišťom sú nelesné ekosystémy, stepi, piesočnaté pobrežia riek a podobne. Preferuje ľahšie pôdy. Je fotobiont a hemihygrofil. Samičky a nymfy žijú v nehlbokých dierach 10 – 20 cm. Vývoj je viacročný. Pavúky dospievajú koncom leta, kedy nastáva aj kopulácia. Samčeky hynú, samičky prezimujú a na jar kladú vajíčka. Gužovitý kokón obsahuje 200 – 700 vajíčok. Tento druh nájdeme na poliach, kde si vyhrabáva kolmú dieru, vystelie ju, prikryje pavučinou a takto striehne na korisť. Vyskytuje sa hojne na prirodzených a kultúrnych stepiach. Na našom území je vzácny napr. na Žitnom ostrove. Ide o nepôvodný druh, ktorý sa k nám dostal pravdepodobne len v minulom storočí.

lycosidae-07

 

7.04.03

GEOLYCOSA VULTUOSA (C. L. Koch 1838) – vežký a robustný pavúk. Priemerná dĺžka hl samičiek 10 mm, samčekov 9 mm. Sfarbenie je tmavšie ako pri L. singoriensis. Doštička epig je dlhšia ako širšia, priečna časť lamely epig je asi 2x širšia ako dlhá. Stanovište má vo vyprahnutých pasienkoch, úhoroch, či medziach. Ide o fotobionta a xerofila. Zvislé chodby vyhrabáva spravidla vo veľmi tvrdých pôdach. Ich hĺbka dosahuje až 20 cm. Okolo vchodu je vytvorená von vyhrnutá pavučinová obruba. Životný cyklus podobný L. singoriensis. Žije však v kolóniách. Jeho lokálny výskyt na južnom Slovensku, ide o ponticko-mediteránny prvok našej fauny. Bul v profile v strede s čiernou apof, vykrojenou v 2 rovnaké, tupo zašpicatené laloky.

lycosidae-08

 

7.05
rod: Hygrolycosa

7.05.01

HYGROLYCOSA RUBROFASCIATA (Ohlert 1865) – pavúk vlhkých lokalít, preferuje močariny s bujnou vegetáciou. Samica s nápadným sfarbením nôh. Femury (stehná) sú žlté s početnými čiernymi bodkami, ostatné články všetkých nôh sú jednofarebné tmavohnedé.

 

7.06
rod: Acantholycosa

Podobný rodu Pardosa. Taktiež kokóny ploché, nebudujú žiaden úkryt.

 

7.06.01

ACANTHOLYCOSA LIGNARIA (Clerck 1757) – stredne vežký druh. Dĺžka tela je 5,5 – 8 mm. Hl samičiek 3,3 – 3,9 mm, samčekov 3 – 4 mm. Hl je široká, nohy sú nápadne dlhé. Zaživa je sfarbenie čiernosivé, kombinované s belavými skupinami chĺpkov. Bul v profile s 3 apofýzami: zadný je hlboko vykrojený v 2 nerovnako širokých lalokoch (zadný je užší), stredná apof je plochá, na konci žahko vykrojená, predná je zaoblená, opatrená na zadnom okraji drobným, dozadu namiereným zúbkom. Epig s pozdĺžnou ryhou, vzadu uzavretá štítkom zvoncovitého obrysu, s trojlaločnatým zadným okrajom. Brucho samíc je oranžovo červené, v liehu hnedé. Rozšírenie Karpaty. Nájdeme ho na padnutých kmeňoch, na vyrúbanom dreve, na siahoviciach často v horských polohách. Dospelý jedinec sa vyskytuje od júna do augusta. Prezimujú nymfy. Zo znášky vajíčok tvoria samičky modrastý kokón, 5 – 6 mm vežký, so 70 – 80 vajíčkami. Do vyliahnutia nýmf 1. instaru ho nosia pripradený k snovacím bradavkám. Nymfy, podobne ako aj ostatné druhy tejto čeľade, nosia na chrbte, pokiaž nespotrebujú zásobných žĺtok a nezvlečú sa.

lycosidae-20lycosidae-09

 

7.07
rod: Pardosa

Postranné svahy hl sú pri pohľadu spredu strmé. Lab je rovnako široké ako dlhé. Nohy dlhé, mt.4 rovnako dlhý alebo dlhší ako ti + pt.4. Kokón šošovkovitý, so švom na obvode, nosia ho upevnený na bradavkách. Niektoré druhy sú si veľmi podobné a ich kopulačné ústroje, hlavne epig sa len málo líšia, takže určovanie je veľmi zložité. Najbohatší rod celej čeľade, nebudujú si žiadne úkryty. Pred párením predvádza samec pred samicou zásnubný tanec, ktorý je u každého druhu špecifický. Samce svojimi väčšinou nápadne sfarbenými pedipalpami a prednými nohami mávajú a získavajú si samicu. Samica pripravená na párenie je k samcovi pasívna a dovolí mu vyliezť na jej chrbát. Samec z tejto pozície zavedie do jej epiginy (pohlavného otvoru) svoje pedipalpy. Vyrušená samica môže so samčekom na chrbte pobehovať aj niekoľko hodín, kým sa úspešne oplodneni. Niekoľko týždňov po párení začne samica zhotovovať prvý vaječný kokón. Najprv na zemi spradie okrúhlu základnú doštičku. Na ňu nakladie vajíčka, zhotoví kryciu doštičku nad vajíčkami, potom uvolní od podkladu základnú doštičku a spradie okraje základnej a krycej doštičky. Vznikne žahko sploštený kokón s väčšinou výrazným svetlým švom. Farba kokónu je podža druhu rôzna (biela, sivá, zelenavá, modrastá). Mláďatá sa liahnu 2 – 3 týždne po znáške vajíčok. Matka natrhne stenu kokónu a mladé pavúčiky vylezú na chrbát abd svojej matky. Krátko po zvliekaní opúšťajú matku a vydajú sa svojou pavúčou cestou.

lycosidae-11lycosidae-10

Pardosa agrestis (Westring 1861)
Pardosa agricola (Thorell 1856)
Pardosa alacris (C. L. Koch 1833)
Pardosa albatula (Roewer 1951)
Pardosa amentata (Clerck 1757)
Pardosa bifasciata (C. L. Koch 1834)
Pardosa ferruginea (L. Koch 1870)
Pardosa fulvipes (Collett 1876)
Pardosa hortensis (Thorell 1872)
Pardosa monticola (Clerck 1757)
Pardosa morosa (L. Koch 1870)
Pardosa nebulosa (Thorell 1872)
Pardosa nigra (C. L. Koch 1834)
Pardosa nigriceps (Thorell 1856)
Pardosa paludicola (Clerck 1757)
Pardosa palustris (Linnaeus 1758)
Pardosa prativaga (L. Koch 1870)
Pardosa proxima (C. L. Koch 1847)
Pardosa pullata (Clerck 1757)
Pardosa riparia (C. L. Koch 1833)
Pardosa saltuaria (L. Koch 1870)
Pardosa sordidata (Thorell 1875)
Pardosa sphagnicola (F. Dahl 1908)
Pardosa wagleri (Hahn 1822)

 

7.07.01

PARDOSA LUGUBRIS (Walckenaer 1802) – strehúň hájny, veľmi častý pavúk, ktorého nájdeme najčastejšie na okrajoch lesov, parkoch či v záhradách. Samec: hl čierna s páskou husto porastanou belostnými chĺpkami, bez príkrajných prúžkov. Cym pri pohžadu z hora je štíhle, dlhé, užšie ako ti. Oči 2. rady pri pohžadu z hora stoja v lícnych rohoch. Štíhla apof.bul dosahuje špičkou k jej okraju, hl 2,5 mm. Samica: hl 2,7 – 3,5 mm, s pozdĺžnou svetlou páskou, ohraničenou po stranách rovnými, dozadu slabo zbiehavými okrajmi. Oba príkrajné svetlé prúžky sú úzke, menej zretežne. Abd hnedočierný, sivo a žltavo chlpatý, vpredu s 2 priečnymi čiernymi škvrnami, v zadnej 1 s 2 radmi svetlých bodiek spojených priečnymi linkami. Samička nosí kokón pripevnený k snovacím bradavkám, potom nosí aj mláďatá. Samček, ktorý sa vyliahne v máji z kokónu, dosiahne dospelosť v budúcom roku a málokedy sa dožíva júna. Samičky sú hojné aj v neskoršom období (ako aj u iných druhov r. Pardosa) Kokón 4 – 5 mm s 20 – 30 vajíčkami.

lycosidae-12

 

7.08
rod: Arctosa

Hl je spravidla svetlo sfarbená, tmavo škvrnitá, alebo čiarkovaná, bez zreteľnej svetlej pásky. Len u L. figurata je zdobená 3 pozdĺžnymi prúžkami, avšak stredná páska je bez vidlice alebo súbežných liniek. Nohy čierno škvrnité, alebo prúžkované, nápadne dlho chlpaté.

lycosidae-14

Arctosa figurata (Simon 1876)
Arctosa leopardus (Sundevall 1833)
Arctosa maculata (Hahn 1822)
Arctosa perita (Latreille 1799)
Arctosa stigmosa (Thorell 1875)
Tricca (Arctosa) lutetiana (Simon 1876)

 

7.08.01

ARCTOSA CINEREA (Fabricius 1777) – veľký druh pavúka. Dĺžka hl samičky je 4,7 – 9 mm, samčekov 4,5 – 8 mm. Sfarbenie sa prispôsobuje prostrediu, ktoré obýva (farba piesku), možná zámena s A. maculata, ktorý je však vzrastom menší. Vyskytuje sa od veľmi svetlého po tmavo žltohnedé sfarbenie s nevýraznou čiernosivou kresbou. Telo je pokrývajú dlhé chlpí. Samec: ster olivovo hnedé PSO sú zretežne väčšie ako PPO. Samica: nohy neostro škvrnité. Prepážka epig v zadnej časti takmer tak široká ako dlhá. Abd na chrbte čiernobielo strakatý, kresba difúzna, s drobnými tmavými a bielymi škvrnkami na šedom podklade, hl s matne šedivou základnou farbou. Na Slovensku donedávna bohaté populácie v okolí Sniny, Humenného i na Považí. Stanovište sú piesočnaté brehy tečúcich a v súčasnosti aj stojatých vôd (ťažba štrkopiesku). Vývoj je pravdepodobne viacročný. Dospelí jedinci obidvoch pohlaví sa vyskytujú apríl – september. Nymfy a samičky žijú v plytkých rúrkach vystlatých pavučinou. Rúrky sú budované buď v piesku, alebo pod kameňmi. Biely gužovitý kokón obsahuje až do 800 vajíčok.

lycosidae-15

 

7.09
rod: Trochosa

Hl so zretežnou pozdĺžnou páskou, opatrenou v prednej časti 2 súbežnými tmavými prúžkami. Nohy krátke, silné, s krátkymi a hrubými tŕňmi. Apikálny článok bradaviek je veľmi krátky, zaoblený, nezretežný. Väčšie pavúky (8 – 15 mm) hnedého sfarbenia. Samce sa dobre líšia ped, samice sú si veľmi podobné a ich určovanie je dosť náročné. Samice často nájdeme s kokónom v cela uzavretej komôrke pod vyhriatym kameňom. U nás žijú 4 navzájom dosť ťažko rozlíšitežné druhy s výraznými spoločnými znakmi, je to tvar svetlého pruhu, prebiehajúci stredom hl, v prvej polovici je rozšírený a vo vnútri tohto rozšírenia ležia súbežne dve malé pozdĺžne škvrny. Najčastejšie u rodu Trochosa je životný cyklus trojročný. To znamená, že prezimujú po prvom roku ako nedospelé nymfy, behom druhého roku dosahujú dospelosť a až v treťom roku dochádza u nich k rozmnožovaniu. Zimné obdobie je však dlhé, 6 – 7 mesiacov.

lycosidae-17lycosidae-16

Trochosa rurucola (De Geer 1778)
Trochosa spinipalpis (F. O. P.-Cambridge 1895)
Trochosa robusta (Simon 1876)

 

7.09.01

TROCHOSA TERRICOLA Thorell 1856 – hl 3,7 – 5 mm. Samec: ti.ped len s normálnymi chlpkami na rozdiel T. spinipalpis. Samica: stredná kotvicovitá lamela epig je vysoká a jej predná časť, ktorá prechádza v predné oblúky zvoncovitých okrajov, ma tvar vysokého kýlu. Postranné hrbolčeky sú v obrysu oválne. Tmavé políčko, v ktorom leží epig je vyššie ako pri báze široké. Dospieva 2x v roku (samce február – júl a august – september, samice okrem decembra po celý rok). Žije v machu a medzi listami vo vlhších lesoch, hylobiont, hemiombrofil.

lycosidae-18

 

7.10

rod: Pirata

Svetlá páska hl je opatrená tmavou vidlicou, vybiehajúcou vzadu v tmavý prúžok. Nohy sú štíhlejšie a dlhšie, ozbrojené dlhšími a tenšími tŕňmi. Najskôr podobný na r. Arctosa. Celkové sfarbenie od svetlo hnedého po čierne, často s bielymi príkrajnými prúžkami na hl a bielymi škvrnkami na abd. Ti.1 apikálne bez spodných tŕňov. Uprednostňujú vlhké miesta, často ich vidieť pobiehať po hladine. Charakteristickým je pre mnohé druhy kresba na hl v tvare písmena V.

Pirata hygrophilus Thorell 1872
Pirata knorri (Scopoli 1763)
Pirata latitans (Blackwall 1841)
Pirata piscatorius (Clerck 1757)
Pirata tenuitarsis Simon 1876
Pirata uliginosus (Thorell 1856)

 

7.10.01

PIRATA PIRATICUS (Clerck 1757) – strehúň barinný, žije na brehoch stojatých vôd. Hl 2,6 – 3,7 mm. Charakteristická kresba písmena V. samec: ti.ped je 2,5 x dlhšie ako široká. Bul v profilu na vrchole s jedinou zaoblenou apof, s krátkym zobáčikom. Sfarbenie svetlé, ster žltavé s 8 škvrnkami po obvode. Na nezatienených plochých brehoch stojatých vôd, v blízkosti vodnej hladiny, po ktorej obratne behajú. Samica: hl 3 – 3,8 mm, ster svetlé s čiernymi škvrnkami pri báze cx. Hl s veľmi zretežnou kresbou. Abd čierny s 2 radami bodiek. Nohy rovnomerne žlté. Epig bez strednej lamely, receptakuly sa dopredu rozbiehajú a sú vpredu gužovito rozšírené a v strede zjasnené. Kokón 3,5 – 4 mm s 80 – 100 vajíčkami. Samce apríl – jún, samice až do augusta.

lycosidae-19