5 – Dysderidae

čeľaď: DYSDERIDAE – šesťočkovité
fotogaléria 

Šesťoké pavúky, vpredu na širokej hlavohrudi sú oči sústredené pri sebe v tvare kruhu. Majú jednoduchú stavbu kopulačných orgánov. Svetlohnedé až hrdzavé štíhle pavúky strednej vežkosti, bez chlpovej kresby. Ta.ped samičky s pazúrikom. Ta nôh bez zretežného onychia (s výnimkou ta.4 u r. Harpactea). Ti a mt bez tŕňov. Majú nočnú aktivitu, cez deň väčšina druhov prebýva vo svojich úkrytoch. Po obrátení kameňa sa snaží rýchlo odbehnúť a ukryť.

Kľúč rodov pre čeľaď Dysderidae

1 Fe 1 – 3 bez tŕňov, ta nôh s 2 pazúrikmi a s chumáčom štetín. Labium vpredu vykrojené …Dysdera 5.02

— aspoň predný fe s tŕňmi, ta nôh s 3 pazúrikmi. Labium na konci skosený …2

2 (1) Samec: bul takmer gužovitý, scapus nepravidelne pentlicovitý, v pravom uhlu zalomený, rovnako ramenný skobovitý. Fe.1 s 3 – 4 tŕňmi. Samica: za štrbinou epig presvitajú 2 tmavé, oválne, rovnobežné, alebo dopredu slabo zbiehavé škvrny, vzdialené asi o 4-násobnú šírku …Dasumia 5.01

— kopulačné ústroje iné …Harpactea 5.03

 

5.01

rod: Dasumia

DASUMIA CARPATICA (Kulczyński 1882) – hl 3,2 – 3,8 mm, veľmi tmavá. Samec: bul takmer gužovitý, scapus nepravidelne pentlicovitý, v pravom uhle zalomený, rovnakoramenný skobovitý. Fe.1 s 3 – 4 tŕňmi. Za štrbinou epig presvitajú 2 tmavé, oválne, rovnobežné alebo dopredu slabo zbiehavé škvrny, vzdialenosť asi o 4-násobnú šírku. Fe.1 s dvoma, pt.1 s jedným tŕňom. Ide o sporadicky sa vyskytujúci lesný druh.

 

5.02
rod: Dysdera

Pavúky združujúce sa cez deň vo vakovitej pavučinovej komôrke, v noci vychádzajú na lov. Vežmi nápadné sú veľké (často viac ako 1/2 hl) bazálne články chelicer. šesť očí leží v kruhovej skupinke na prednom okraji hl (Obr. 5.02). Fe.1 – fe.3 bez tŕňov, ta nôh s 2 pazúrikmi a s chumáčikom štetín (Obr. 5.02), lab v prednej časti vykrojený.

 

5.02.01

DYSDERA CROCATA C. L. Koch 1838 – šesťočko veľké, hl 3,3 – 5 mm. Je o niečo väčšia ako D. erythrina a jej chelicery sú dlhšie ako 1/2 hl. Fe.4 dorzálne blízko koreňa s 1 – 2 (výnimočne s 3) krátkymi tŕňmi, ti.4 má okrem spodných tŕňov postranne ešte 1 spodný tŕň v pozdĺžnej ose bazálnej časti článku. Samec má zadný zub bul omnoho ďalej od jeho bázy ako od vrcholu. Dožívajú sa tak ako D. erythrina viac rokov. V strednej Európe sa vyskytuje predovšetkým v ľudských obydliach, v skleníkoch a ich okolí. Výnimočne aj vo vožnej prírode, v Stedomorí je jeho výskytu vo vožnej prírode bežný.

 

5.02.02

DYSDERA ERYTHRINA (Walckenaer 1802) – šesťočko červené, dĺžka tela samice 14 mm, samca až 8 mm. Hl má tmavo červenohnedé sfarbenie, abd je žltobiely a úplne bez kresby. Fe.4 dorzálne pri báze bez tŕňov, ti.4 má okrem spodných tŕňov postranných ešte pri báze na spodnej strane článku 2 ďalšie tŕne. Samec: zadný zub bul je asi v strede medzi jeho bázou a vrcholom, samica: chel sú trochu kratšie ako hl. Dožívajú sa viacej rokov. Obdobie dospelosti samcov je od konca leta do skorého jara. Samice nájdeme po celý rok. Tento stredomorský druh je strednej Európe pomerne bežný. Nájdeme ho na teplých, suchých miestach, pod silne osvetlenými kameňmi predovšetkým na vápencových lokalitách.

 

5.02.03

DYSDERA HUNGARICA Kulczyński 1897 – hl 2,7 – 3,2 mm, gaštanová alebo tehlovo hnedá. Hrudná časť hl je matná, veľmi husto a jemne sieťkovaná s hustými, mierne hlbokými, nepravidelne okrúhlymi a asi o svoj priemer vzdialenými bodkami. Výskyt v južných oblastiach Slovenska.

 

5.02.04

DYSDERA LONGIROSTRIS Doblika 1853 – hl 3,3 – 3,7 mm. Hrudná časť hl je sieťkovaná a husto vráskavá, vrásky sú krátke, kryvožaké, rôzne pospájané, na dne lesklé, oddelené priestorom asi tak širokým ako samotná šírka vrásky. Hl s chel hnedočierná až takmer čierna, kon.1 (hlavne fe) černasté.

 

5.02.05

DYSDERA NINNII Canestrini 1868 – hl 2,5 – 3,5 mm, asi o 1/4 dlhšia ako široká, hlava asi o 1/3 užšia ako hruď. Hl hladká, lesklá, pokrytá množstvom okrúhlych, rovnako vežkých, hlboko vrezaných a pravidelne usporiadaných priehlbiniek, podobné priehlbinky sú aj na ster a chel. Nájdeme ju pod kameňmi stepných oblastí.

 

5.02.06

DYSDERA WESTRINGI O. P. Cambridge 1872 – hl 3,4 – 4,5 mm, vpredu asi o 1/3 užšia ako vstrede, jemne sieťkovaná, husto pokrytá hlbokými, nerovnako vežkými, okrúhlymi a oválnymi priehlbinkami. Chel pod clypeom na vnútornej strane s priečnymi zrniečkami opatreným kýlom. Výskyt južné Slovensko.

 

5.03

rod: Harpactea

Na rozdiel od rodu Dysdera, aspoň fe.1 s tŕňmi, ta. nôh s 3 pazúrikmi. Lab na konci skosené. Rod zaberá na našom území 4 druhy.

 

5.03.01

HARPACTEA HOMBERGI (Scopoli 1763) – hl 1,7 – 2,0 mm. Nohy má zretežne dvojfarebné (fe, ti, a báza mt sú hnedé, ostatné články žltavé. Telo veľmi štíhle, abd valcovitý. Pt.3 bez tŕňov. Pod kôrou stromov, v trhlinách skál a pod kameňmi.

 

5.03.02

HARPACTEA LEPIDA (C. L. Koch 1838) – hl 2,2 – 2,3 mm. Pt.3 bez tŕňov. Samec: bul nesúmerne vakovitý, scapus dlhý, opatrený pri koreni odstávajúcim remienkovitým príveskom. Nájdeme ho v listoch, machu a rašeline tienistých lesov, najhojnejší výskyt na jar a na jeseň.

 

5.03.03

HARPACTEA RUBICUNDA (C. L. Koch 1838) – šesťočko ryšavé, hl 3,5 – 4,5 mm, veľmi hojný druh v teplejších oblastiach, nájdeme ho pod kameňmi, či v trhlinách skál, má sklon k synantropizmu a to hlavne v jesennom období, kedy vyhžadáva lepšie tepelné podmienky. Nohy jednofarebné. Pt.3 vpredu s 1 tŕňom, fe.1 vpredu dorzálne s 4 – 7 (najčastejšie 5) tŕňmi, fe.4 s 10 – 15 tŕňmi na zadnej strane.
5.03.04

HARPACTEA SAEVA Herman 1879 – hl 2,5 – 2,8 mm, pt.3 s 1 tŕňom. Samec: bul skoro gužovitý, scapus krátky, mohutný, veľmi nepravidelný.