17 – Araneidae

čeľaď: ARANEIDAE – križiakovité

fotogaléria

Araneidea, jedna z najtypickejších a „najobľúbenejších” čeľadí radu Araneae. Hlavohruď je plochá a nízka. Bruško oválne, alebo takmer okrúhle. Snovacie bradavky sú krátke, medzi bradavkami 1. páru je vyvinutý čipkovitý kolulus, klypeus je nízky, jeho výška nepresahuje priemer predného stredného oka a na bazálnom článku chelicer je nápadný hrbolček (kondylus) obr. 18.a. Majú osem homogénnych tmavých očí. Labium je široké, vpredu zhrubnuté. Ta nôh s 3 pazúrikmi a s niekoľkými silnými, hrebienkovitými štetinami. Sú ľahko rozpoznateľný svojou sieťou dokonalej konštrukcie a účelnosti. Najčastejšie štvorcová sieť je uložená v ráme z pevnejších vlákien, a to buď zvisle po prípade šikmo. Každý druh križiaka má svoj vlastný typ siete, táto vlastnosť sa môže využiť pri určovaní jej majiteľa. Križiak má 3 páry, snovacích bradaviek, ktorými môže pohybovať a spojovať vlákna do hromady a tak vytvoriť vlákno rôznej hrúbky a funkcie. Táto rôznorodosť je spôsobená viacerými druhmi žliaz produkujúcich tekutinu na vzduchu tuhnúcu v hodváb. Typické pre túto čeľaď je prítomnosť lepivej hmota na lapacej špirály, ktorá je produktom glandulae aggregates.araneidae-03

 

Obr. Chelicera a klypeus

Pre väčšinu samíc tejto čeľade je príznačný kanibalizmus. Samec menších rozmerov sa často po párení, ale i počas neho stáva potravou. Agresívnosť samice môže byť spôsobená hladom, nešikovnosťou samca, alebo je takéto správanie u samice takmer pravidlom Agriope bruennichi. Samčekovu opatrnosť vystihuje i mnohohodinové vyčkávanie na okraji sieti a vysielanie signálov pre samičku dúfajúc v kladnú odpoveď. Mláďatá vykazujú asexuálne rysy, tvoria miniatúrne siete v závislosti na svoju veľkosť, zdrobneliny veľkých sieti dospelých križiakov. Samce po poslednom zvliekaní, kedy dosiahnu dospelosť, prestávajú tkať siete a stávajú sa cestovateľmi v snahe rozšíriť svoje gény. Križiaci žijú prevažne iba jeden rok. Naplnením života samice je tvorba kokónov s rôznym počtom vajíčok (podľa druhu), ktorý má často na povrchu vpradene rôzne čiastočky slúžiace ako maskovanie.araneidae-04Obr. Chodidlo s troma pazúrikmi, stredný menší (skupina – Trionichae)

Pavúky čeľade Araneidea sú prevažne živočíchy solitérne (nespoločensky žijúce), no ako vždy nám príroda zabezpečila niekoľko výnimiek. Napríklad aj u nás žijúci Larinioides cornutus umiestňujúci si siete na brehoch riek a rybníkov v hojnom množstve. Rám jednej siete môže slúžiť ako rám pre druhého križiaka jeho druhu. Táto vzájomná znášanlivosť medzi jedincami je však spôspbená predovšetkým dostatkom koristi, vylietavajúcej z vody. I drobné pradiarky (č. Theridiidae) rodu Argyrodes, číhajú na zbytky potravy priamo v sieťach veľkých križiakov. No aj tu ide o zhodu okolnosti, kedy drobné rozmery tohoto pavúka spôsobujú, že nie je pre majiteľa siete zaujímavý ako korisť. O spoločenskosti v pravom slova zmysle môžeme hovoriť u križiaka, síce na našom území sa nevyskytujúceho, ale o to zaujímavejšieho Araneus bandelieri, ktorého samice žijú nezávisle jedna na druhej až do doby, kladenia vajíčok. Potom sa zoskupia približne po 5 – 6 kusov a spriadajú spoločné hniezdo, do ktorého naukladajú kokóny s vajíčkami. Spoločný úkryt, ktorý obývajú pavúky za dňa a za noci každý loví nezávisle na ostatných vo svojej vlastnej sieti si robí druh Araneus socialis.

Výrobu siete si ukážeme iba schematicky. Princíp stavby dvojrozmernej, vertikálnej, alebo mierne naklonenej kruhovej siete križiakov je vždy približne ten istý, no jeho obmeny a špecifickosti u rôznych druhov môžu byť veľmi rôznorodé. Výrobu hodvábneho vlákna umožňujú metamorfované končatiny abdomenu, snovacie bradavky. Má 6 (niektorý autori uvádzajú 7) typov snovacích žliaz uložených v brušku. Ich veľkosť je rôzna, od malých žliazok až po žliazky zaberajúce pomerne veľkú časť priestoru bruška. Ich veľkosti odpovedajú veľkosti ich vývodov na snovacích žľazách. Kvalita produktu každej žľazy je rôzna a tak aj využitie vlákien, či ich kombinácia je variabilná. Môže ísť o vlákno potrebné na stavbu siete, hrubé vlákno na uväznenie koristi, či jemné vlákno ako výstelku kokónu. Z početných rúrok, z ktorých vychádza pavučinové vlákno sú niektoré špecializované na lepkavú a netuhnúcu tekutinu (glandulae aggregates), na zachytenie koristi na sieti. Táto hmota je zoskupená v mikroskopických kvapôčkach v pomerne presnej súmernosti po dĺžke vlákna špirály.

Výrobu zvislej siete križiakov:

1. Priestor, v ktorom sa chystá križiak vytvoriť sieť je najprv premostená základným pavučinovým vláknom. A to za pomoci zdvihnutého zadočku, z ktorého vypúšťa prieskumné vlákno. Takýmto spôsobom je križiak schopný premostiť aj prípadný prúd potôčika. Pre pavúka je to veľmi nebezpečný úkon, pri ktorom sa premosťuje do nepoznaného prostredia. Vhodné zachytenie môže vplyvom zlých poveternostných vplyvov, či zlého výberu miesta na vypúšťanie prieskumného vlákna trvať pomerne dlho. V prípade, že sa premostenie vydarilo, začína sa práca na chytacej sieti. Hneď po vhodnom zachytení ho spevní do potrebnej hrúbky, aby výstuž tvorila bezpečný základ stavby. Zatiaľ je vyhotovené vodorovné nosné lano.

2. Nasleduje vyhotovenie slučky visiacej pod vodorovným nosným lanom, pozri obr. 18.d. Križiak sa spustí do jej stredu a tvoriac ďalšie vlákno spustí sa smerom k zemi, kde ho ukotví. V mieste, kde sa tri línie spojujú vzniká stred siete.

araneidae-05
Obr. Tvorba siete

3. Križiak vytvára rám siete a jej základnú konštrukciu tvorenú lúčmi stretávajúcimi sa v strede. Napr. v prípade druhu Araneus diadematus je charakteristický počet lúčov okolo 25 – 35. Zo stredu siete vyťahuje lúče. Pavúk využíva pešiu cestu po vláknach, pridŕžajúc ho za sebou až do miesta jeho upevnenia. Križiak lúče siete rovnomerne napína a vystužuje.

4. Následne križiak spevní stred siete hustou špirálou, ktorá slúži na jej napínanie. Pred vyhotovením samotnej lovnej špirály si križiak vždy vybuduje pomocnú špirálu s riedkym rozstupom a to na princípe lešenia. Vyťahuje ju smerom zo stredu. Keď sa križiak nachádza na konci pomocnej špirály, je na jej najvzdialenejšom mieste. Začína so stavbou siete lapacej a to v protismere pomocnej siete spriada lepivú špirálu a súčasne odstraňuje špirálu pomocnú. Na koniec vlákno konečnej špirály rovnomerne pokríva mikrokvapôčkami lepivej tekutiny, ktorú rozmiestňuje za pomoci „brnknutia” (tzv. stojatá vlna) rovnomerne po dĺžke vlákna medzi jednotlivými lúčmi. Prácu ukončí vo blízkosti stredu, no mnohé druhy nechávajú medzeru medzi práve vyhotovenou špirálou a špirálou vystužujúcu stred. Takáto sieť je pripravená na lov.araneidae-06

Obr. Tvorba siete

Križiaci uprednostňujú stavbu sieti za šera, či z rána pri východe slnka, preto pozorovanie môže byť veľmi ťažké. Niektoré druhy si popri sieti vybudujú úkryt, kde trávia čas čakania na vhodnú korisť (Nuctenea umbratica), iné sú nápadne, či dômyselne maskované priamo na sieti (pozri Cyclosa sp.). V prípade vybudovania si úkrytu, vedie doň signálne vlákno, ktoré informuje o činnosti na sieti.

Kľúč rodov pre čeľaď Araneidae

1 Zadná rada očí je výrazne prokurvná (koncami ohnutá dopredu). Plochá nízka hl je od hustých chĺpkov striebristo lesklá. Abd samica charakteristicky priečne čierno žíhaná so striedavo žltými a bielymi pásmi, alebo abd samice veľmi ornamentálny, v obryse podobný širokému laločnatému listu, po každom boku s 3 takmer rovnako veľkými lalokmi, vzadu tupo zašpicatený, bledý, hodvábne lesklý s nevýraznou kresbou. samce výrazne menšieho vzrastu a odlišného vzhľadu …Argiope 18.05

zadná očná rada rovná, alebo rekurvná (koncami ohnutá dozadu). Pavúky s rôznorodým vzhľadom a sfarbením abd. Medzi pohlaviami menšie veľkostné rozdiely …2

2 Abd žltavo biely vpredu s 3 škvrnami, vzadu s 3 pozdĺžnymi rovnobežnými, niekedy z časti splynutými linkami a po stranách so šikmými súbežnými klinmi …Mangora 18.12

— abd inej kresby a sfarbenia …3

3 Abd oválny, dlhší ako široký a výrazne ostrý na prednom konci …4

— abd môže byť oválny, ale nie výrazne ostrý na prednom konci. Abd môže byť ostrý na zadnom konci …5

4 Veľkosť dospelého jedinca 3 – 5 mm. Abd je na povrchu krytý tvrdou sklerotizovanou pokoľkou, drobné chĺpky sedia v okrúhlych jamkách, vpredu zašpicatený a má na okraji na každej strane 3 – 4 krátke zahnuté tŕne. Sfarbenie červeno-hnedé, ale aj sivohnedé s gaštanovou kresbou, samce sú tmavšie takmer jednofarebné …Cercidia 18.06

— veľkosť dospelého pavúka 7 – 14 mm. Abd v strede s pozdĺžnou tmavou škvrnou v tvare nepravidelného vretena, obklopenou bielym, čierno lemovaným, políčkom v tvare laločnatého listu, ktorý prechádza do tmavých farieb …Aculepeira 18.01

5 Abd oválny, svetlo zelený, alebo žlto-zelený, s párovými čiernymi bodkami v zadnej časti abd (no môžu aj úplne chýbať), niekedy sú obklopené bielou plochou. Veľkosť dospelých pavúkov 3,5 – 10 mm …Araniella 18.04

— abd nie je svetlo zelený, ak zelený tak bez párových čiernych bodiek v zadnej polovici. Zväčša s charakteristickým vzhľadom abd pre daný rod a veľkosťou prevažne nad 10 mm …6

6 Abd na zadnom konci s 1 veľkým, alebo 4 menšími hrboľmi. Pavúky veľkosti tela do 4,5 mm …Cyclosa 18.07

— abd bez hrboľov na zadnom konci, ak áno, tak hrbole abd sú umiestnené prednej časti (pri hl) …7

7 Abd hladké, lesklý a oválny, alebo len trochu širší vpredu. Nohy pomerne krátke …8

— abd porastaný, nelesklý, zvyčajne oblý poprípade jeho tvar smeruje k trojuholníku s vrcholom na zadnom konci abd …9

8 Zadné stredné oči sú menšie, stredný očný štvoruholník má predné oči širšie. Abd s dvomi tmavými pozdĺžnymi pruhmi, ktoré sú v strede prerušené úplne alebo čiastočne svetlými priečnymi čiarami, alebo širšou páskou. Brucho s 2 pozdĺžnymi svetlými škvrnami …Singa 18.15

— zadné stredné oči sú najväčšie, stredný očný štvoruholník je širší vzadu ako vpredu, alebo tvoria obdĺžnik. Na chrbte abd sú zväčša tmavé pruhy, ktoré nie sú v strede prerušené …Hypsosinga 18.10

9 Veľkosť dospelého pavúka 2 – 4 mm. Abd vpredu so svetlým trojuholníkovitým políčkom, za stredom s 2 tmavými, svetlo lemovanými postrannými priečnymi prúžkami a vzadu s veľkou lichobežníkovitou, po strane 3-laločnou, bielo lemovanou škvrnou …Zilla 18.08

— prevažne väčšie pavúky s rozličným vzhľadom. Ped samca s 2 tŕňmi na pat, môže byť tŕň na ti …10

10 Epig s dlhým jazýčkom, často vráskavá. Pohlavný orgán samca pri pohľade zo strany so zreteľným výrastkom (terminálna apof). Pavúky prevažne väčšieho vzrastu …Araneus 18.03

— epig s krátkym jazýčkom, S-tvarom, alebo bez výrazného zvráskavenia. Pohlavný orgán samca bez zreteľného hákovitého výrastku (terminálnej apof) …11

11 Epig s krátky jazýčkom, môže byť aj odtrhnutý. Pohlavný orgán samca pri pohľade zo strany s mediálnou apof. Pavúky prevažne väčšieho vzrastu …Larinioides 18.11

— epig s jazýčkom s S tvarom. Pohlavný orgán samca pri pohľade zo strany s mediálnou apof. Pavúky menšieho vzrastu, hl nepresahuje 2 mm …Araneus (Atea) 18.03

— popis nesedí na predošlé rody …12

12 Pavúky tmavého sfarbenia, ploského vzhľadu. Fólium je lemované úzkym žltým, alebo širokým bielym lemom. Nájdeme ich najčastejšie pod odchlopenou kôrou a rôznymi štrbinami, kde striehnu na korisť …Nuctenea 18.14

— pavúky iného vzhľadu …13

13 Abd s párom hrbolčekov umiestnených do stredu bližšie k prednému koncu …Gibbaranea 18.09

— abd bez hrbolčekov …14

14 Abd širší ako dlhý, husto porastaný odstávajúcimi chĺpkami. Jazýček epig širší ako dlhý, vzadu orámovaný oblúkovitým zhrubnutým okrajom. Ti.ped samca s dlhou štetinou podobnou štetine na pt. Bul dole s tmavým, dopredu ohnutým odstávajúcim pazúrom …Agalenatea 18.02

— abd dlhší ako široký. Epig dlhšia ako široká. Ped samca bez štetiny na ti …Neoscona 18.13

 

18.01
rod: Aculepeira

18.01.01

ACULEPEIRA CEROPEGIA (Walckenaer 1802) – hl samca je 3 – 3,5 mm, samice 4 – 5 mm. Samec: ti.1 + pt.1 sú trochu dlhšie ako mt.1 + ta.1. Clavus je veľmi široký, pri koreni aspoň ako priemer fe.1 je pretiahnutý v tenkú špičku, sotva je o 1 dlhší ako pri báze široký. Clavus niekedy chýba. Siete na kríkoch a rôznych rastlinách na nezatienených stanovištiach, zvlášť v hornatejších polohách.araneidae-07araneidae-08

18.02
rod: Agalenatea

18.02.01

AGALENATEA REDII (Scopoli 1763) – hl samca 1,5 – 2,5 mm, samičky 3,3 mm, abd je širší ako dlhý, husto porastaný svetlými odstávajúcimi chĺpkami. Ti.ped samca s dlhou štetinou podobnou štetinám na pat. Bul na spodnej strane s tmavým, dopredu ohnutým odstávajúcim pazúrikom. Clavus je širší ako dlhý, vrúbkovaný, vzadu s oblúkovitým alebo kruhovitým zhrubnutým okrajom. Na nížinách, slnečné miesta so skromnou vegetáciou.araneidae-09araneidae-01

18.03

rod: Araneus

18.03.01

ARANEUS ALSINE (Walckenaer 1802) – križiak červenastý, hl 3,5 – 5,5 mm, celkové sfarbenie červenohnedé, abd z vrchu jasne oranžový. Ster hnedočervené s pozdĺžnou svetlejšou linkou a nepravidelnými škvrnkami po jej stranách. Ti.4 na konci tmavé a v strede s tmavým krúžkom. Stredná apof.bul je slabo vyvinutá a zakončená jedinou kratučkou, dopredu namierenou špičkou. Clavus je remienkovitý, 4,5 – 5x dlhší ako široký, na konci zaoblený a trochu rozšírený. Výskyt na krovinách uprostred lúk alebo okraje lesa, zväčša sa ukrýva sa v suchom zvinutom liste zavesenom v blízkosti siete. Siete len 15 – 20 cm nad zemou. Výskyt samcov v júni – auguste. Samice môžeme pozorovať ešte aj v septembri. Prezimujú nedospelí jedinci. araneidae-11araneidae-12

18.03.02

ARANEUS ANGULATUS Clerck 1757 – hl 5 až 7 mm, má nápadné rohy na prednom okraji abd. Tt.2 samca na spodnej strane v prednom rohu s kratším, tučným, rovným a otupeným tŕňom, sediacim na nízkom a širokom základe, dĺžka oboch je asi len tak veľká, ako polovica šírky ti vpredu. Postranné krídla epig sú pri pohľadu zozadu pri zdvihnutom jazýčku veľmi vzdialené, takže medzi nimi je voľný oválny priestor. Celkové sfarbenie tmavohnedé, svetlé miesta hl a nôh sú žltohnedé. Svetlá škvrna ster je podobná rukoväti meča. V nížinných svetlých lesoch, na lesných okrajoch, cestách a inde, často ho nájdeme vysoko v korunách stromov, kde si stavia svoje siete. Veľké siete 30 – 40 cm v priemere sú často upevnené medzi až 5 m vzdialenými stromami. Vzájomná vzdialenosť lepkavých vlákien sa od periférie, kde meria 10 – 12 mm, smerom ku stredu zmenšuje až na 1,5 – 2 mm. Siete stavia večer, k ránu bývajú už veľmi porušené a opotrebované. Prežívajú mláďatá.araneidae-13araneidae-14

18.03.03

ARANEUS DIAMETATUS Clerck 1757 – križiak obyčajný, hl samca 2,5 – 4,5 mm, samičky 5 – 6,5 mm. Sfarbenie je veľmi variabilné, od svetlo-hnedej až po čierno-hnedé. Na dorzálnej strane abd je vždy charakteristická krížová kresba, tvorená najčastejšie piatimi bielymi škvrnami. Škvrny môžu niekedy splývať, alebo byť redukované. Abd je najširšie na rozhraní 1. a 2. tretiny. Ster hnedé. Ti.4 s tmavým krúžkom v strede. Cx.2 samcov na spodnej strane bázy s veľkým špicatým, dole a dozadu namiereným tŕňom, cx.1 vpredu so štíhlym tupým výrastkom. Clavus epig veľmi dlhý, ku konci len pozvoľna a málo zúžený, pri báze sotva 2x širší ako na špičke, alebo vôbec nezúžený, vždy však s veľkým počtom postranných zárezov. Stredná apof.bul silne vyniknutá, šikmo odstáva, ku koncu zvoľna rozšírená, vpredu zaoblene uťatá, jemne zrnitá. Clavus je pri koreni 1,5 – 2x širšia ako na špičke. Vyskytuje sa v rôznych farebných variáciách svetlohnedý, tmavohnedý ale i čierny. Na tmavých formách sú škvrny často jasnejšie a väčšie. Krížová kresba môže byť rôznorodo výrazná, môže zanikať len v os. Mláďatá sa liahnu z kokónov v Máji, najprv mláďatá žijú pospolu asi týždeň, potom sa rozpŕchnu a tkajú si drobnú sieť, 2,5 cm. Na jeseň jedinci dosahujú veľkosť okolo 4 mm, prezimujú medzi vyschnutým lístím, pod kôrou a na podobných miestach. Na jar v apríli, sa znovu objavia a tkajú si čoraz väčšie siete. Tento druh sa vyskytuje v dvoch rozdielnych veľkostných triedach, pričom väčší jedinci sa pravdepodobne zvliekajú viackrát. V auguste konečne dorastú, v septembri a začiatkom októbra znesú svetložlté vajíčka do pologuľovitej kôpky a omotajú ju zlatožltým vláknom a vrstvou pevného vlákna. Vytvoria kokón, veľmi zložitej stavby. Pri tvorbe kokónu samica opúšťa sieť, no vracia sa aby dočerpala sily a mohlo vytvoriť ďalší. Pri poslednom kokóne ostáva a hynie. Nymphy po vyliahnutí žijú spočiatku spolu, neskôr sa rozptýlia a tkajú si malé, 25 mm siete. Prezimujú ako pavúky veľkosti do 5 mm. Na rozdiel od väčšiny predstaviteľov tejto čeľade má tento druh dvojročný vývoj. Stavia kruhovú sieť v menších výškach na vetvách stromov, kríkov a niekedy aj nižšej vegetácie. Sieť má väčšinou viac ako 30 lúčov a jej stred je zapradený. Smerom k okraju nasleduje 6 – 8 spevňovacích kruhov potom zóna bez špirály. Za ňou začína samotná chytacia sieť, ktorá je vyzbrojená kvapkami lepivej hmoty, o ktorej sme už rozprávali v úvode. Vzdialenosť jednotlivých závitov špirály na sieti dospelého jedinca sú približne 3 mm a smerom k okraju sa mierne rozširuje. Cez deň sedí pavúk v strede siete na spodnej strane ľahko naklonenej siete. Úkryt si stavia iba výnimočne.araneidae-16araneidae-17

18.03.04

ARANEUS CIRCE (Audouin 1826) – hl 6 – 8 mm, základná farba hlavohrude a nôh červenohnedá, ster je tmavé a v strede má žltavú pozdĺžnu škvrnu. Samec: cx na spodnej strane so silným dlhým zúbkom. Ti.2 samca na spodnej strane, v prednom rohu s tučným a dlhým kužeľovitým výrastkom, na ktorom sedí silný, takmer dohora prehnutý, dlhý a špicatý tŕň, výrastok s tŕňom sú tak dlhé ako šírka ti vpredu. Clavus silne prehnutý, pri koreni rovnako široký ako na konci. Postranné krídla bazálnej časti epig (scaphus) sa pri pohľadu zozadu pri zdvihnutom jazýčku (clavus) v celej šírke dotýkajú podľa pozdĺžneho švu. Sieť 40 – 50 cm v skalách častý výskyt, sporadickejšie medzi stromami. Preferuje horské oblasti.araneidae-15

18.03.05

ARANEUS GROSSUS (C. L. Koch 1844) – križiak veľký. hl samca je 6 mm, samičky 7 – 9 mm. Abd vpredu v strede s bielym, čierno vyplneným krížom. Zubatý lem fólia tvorí ostré uhly, jeho špicaté zuby sú dlhšie ako pri báze široké. Ster tmavú so svetlou pozdĺžnou škvrnou. Cx.2 páru samčieho chodidla pri báze s hrbolčekom alebo zubom namiereným dole a dozadu. Samec: očný štvoruholník bez dvoch dlhých rozbiehavých štetín. Cx.1 na spodnej časti bez zúbkov. Dlhý clavus epig vyrastá z jej prednej časti. Juhoeurópsky druh, žijúci u nás na južnom Slovensku. Sieť na kríkoch slnečných miest.araneidae-18

18.03.06

ARANEUS MARMOREUS Clerck 1757 – dĺžka tela samec 7 – 11 mm, samička do 20 mm. Abd je najširší v strede. Ster takmer čierne. Ti.4 len na konci tmavé, bez krúžkov v strede. Stredná apof.bul je slabo vyvinutá, priľahnutá, ku koncu nerozšírená. Cx.2 samcov na spodnej strane bázy s veľkým špicatým, dole a dozadu namiereným tŕňom, cx.1 vpredu so štíhlym tupým výrastkom. Clavus epig veľmi dlhý, ku konci len pozvoľna a málo zúžený, pri báze sotva 2x širší ako na špičke, alebo vôbec nezúžený, vždy však s veľkým počtom postranných zárezov. Vyskytuje sa vo dvoch farebných varietach, druhá sa nazýva forma pyramidatus. Zaujímavosťou je, že z jedného kokónu sa vyliahnu obidve farebné variety. Výskyt je hojný, preferuje vlhšie stanovištia. Siete na kríkoch a vyšších bylinách, najčastejšie len do výšky 50 – 80 cm nad zemou. Mláďatá sa liahnu na jar a dospievajú v auguste až v septembri, dospelých jedincov môžeme pozorovať až do októbra.araneidae-19araneidae-20

18.03.07

ARANEUS NORDMANNI (Thorell 1870) – hl 3,5 – 4,4 mm, tmavé ster jednofarebné, cx svetlé. Cx.1 páru samcov s drobným oblým, dole ohnutým zúbkom, cx.2 vzadu blízko bázy s nepatrným hrbolčekom. Terminálna apof.bul je dlho úzko remienkovitá, prehnutá, na špičke nesúmerne lancetovito rozšírená. Clavus pomerne krátky, asi 2,5x dlhší ako pri báze široký, pri korene 2x širší ako na konci. Ti nôh len v apikálnej časti s veľmi širokým tmavým pruhom, bez tmavého prstenca v strede. Folium vzadu veľmi tmavé, s pravidelne zvlneným okrajom a širokým svetlým lemom. Bruško za epigastrálnou ryhou čierne, po každej strane s polmesiačkovitou žltobielou škvrnou. Veľmi vzácny druh, siete na smrekoch. Výskyt napr. V. Tatry.araneidae-21

18.03.08

ARANEUS QUARDATUS Clerck 1757 – križiak štvorškvrnný, hl samcov 3,5 – 5,5 mm, samíc 5 – 7,5 mm. Hl je svetlo hnedá s tmavým pozdĺžnym dopredu sa rozširujúcim pruhom. Ster tmavé so žltým malým klinom v strede vpredu. Má neobyčajne mohutný abd (niekedy je takmer okrúhly). Sfarbenie abd je veľmi premenlivé, žltasto-biele, zelenkasté, hnedé, oranžové, vínovo-červené. Takmer vždy je výrazná biela kresba tvorená štyrmi oválnymi škvrnami, zoradenými v tvare lichobežníka. Pritom zadný pár je od seba viac vzdialený ako predný. Tento vzor môže byť doplnený pozdĺžnymi škvrnami tiahnúcimi sa stredom abd, ktoré potom s predným párom škvŕn môžu tvoriť kríž. Ti.4 len na konci tmavé. Stredná apof.bul je veľká, na konci hlboko vidlicovito vykrojená na dve špičky, z ktorých tenšia, mierne prehnutá je namierená dopredu, širšia k vonkajšej strane. Clavus je pri báze široký, ku koncu rýchlo zúžený v zaoblenú špičku. Svoje siete si najčastejšie buduje na vyšších bylinách močaristých lúk, ale nájdeme ho aj na pomerne suchých lokalitách. Sieť si spriada do výšky 50 cm od zeme, ma menej lúčov asi 20 a vzdialenosť medzi kruhmi špirály je až 5 – 4 cm, takže aj poče závitov špirály je menší. Pavúk sa cez deň ukrýva v kupolovitom úkryte, ktorý si stavia na kraji siete a je s ňou spojený signálnym vláknom, ktoré informuje, čo sa na nej deje. Chytená koriť je odtiahnutá do úkrytu a zožratá. Až za niekoľko dní pavúk sieť obnovuje a to tak, že najprv skonzumuje staré vlákna (ostáva iba nosné). Ďalej vytýči rám siete (obvodové vlákna), urobí skrz rám prvé lúčové vlákno a ďalej vychádzajúc vždy od stredu zhotoví ostatné lúče siete. Z husto spradených vlákien zhotoví stred siete a od centra k periférií začne klásť najprv pomocnú špirálu, ktorá je iba akýmsi stabilizujúcim lešením. Samotnú chytaciu špirálu s kvapkami lepivej hmoty tvorí (smerom k stredu) pri vracaním sa po špirále pomocnej, ktorú v zapätí aj odstaraňuje. Niekedy môžu nastať veľké problémy pri určovaní týchto veľkých na prvý pohľad ľahko určitelných križiakov. (môžeme využiť druh biotopu, typ siete). Mláďatá sa liahnu na jar a dospievajú v auguste.araneidae-22araneidae-23

18.03.09

ARANEUS SAEVUS (L. Koch 1872) – hl 5,5 – 6,9 mm. Cx.1 samca v zadnom rohu predného okraja s dlhšou čipkovitou ostrohou, cx.2 na zadnom okraji so špicatým tŕňom. Terminálna apofýza úzko remienkovitá, slabo prehnutá. Clavus veľmi dlhý, štíhly, aspoň 3,5x dlhší ako pri báze široký, podobný ako u A. diadematus, ale ešte dlhší a štíhlejší. Hrbolčeky abd tupé, nízke, nerozbiehavé, sivohnedé. Folium je rozdelené tmavými priečnymi prúžkami, ktoré prerušujú vlnovky, ohraničujúce na vnútornej strane jeho zadnú časť. Medzi hrbolčekmi abd je rada bielych škvŕn, z ktorých prvá je najväčšia. Príklopky pľúcnych vakov a bradavky sú čierne, brucho šedé s 2 okrúhlymi žltobielymi škvrnami medzi epigastrálnou ryhou a bradavkami. Veľmi vzácny druh.araneidae-24

18.03.10

ARANEUS (ATEA) STURMI (Hahn 1831) – križiak sturmov, hl nepresahuje dĺžku 2 mm a zadoček je nanajvýš 2-krát dlhší. Abd je asi tak široký ako dlhý, červenohnedý s tmavohnedými smerom dovnútra oblúkovito bielo ohraničenými prednými kútmi. Závity hadovitého clavusu zaujímajú celú šírku epig, hlavička clavusu je sotva o polovicu širšia ako ostatná časť. Dospieva jún – august. Sieť: malá kruhová výhradne na ihličnatých stromoch vo výške 1 – 2 m. Pavúk cez deň sedí vedľa siete, je s ňou spojený signálnym vláknom, ale úkryt si nestavia. Zriedka ho môžeme nájsť na listnatých stromoch a to iba v prípade, že rastú v susedstve ihličnanov. (týmto sa líši od veľmi podobného A. triguttatus, ktorý naopak vždy nájdeme na listnatých stromoch). Vystupuje z nižších polôh taktiež do väčších nadmorských výšok ako A. triguttatus, ktorý preferuje teplejšie oblasti.araneidae-25araneidae-02

18.03.11

ARANEUS (ATEA) TRIGUTTATUS (Fabricius 1775) – križiak trojuholnikový, hl 2 mm, svetlohnedá. Abd je širší ako dlhý. Základné sfarbenie svetlo hnedé a často s belavými alebo svetlo červenými tónmi. V prednej časti abd leží na každej strane tmavo sfarbený, dozadu oblukovito ohraničený kruhový výsek a medzi nimi je väčšinou biela alebo žltá priečna škvrna. Ster rovnako svetlé ako cx. Vnútorné 2 špičky strednej apof.bul stoja tesne u seba, 3. je viac oddialený. Clavus kryje len vnútornú časť epig medzi tmavo sfarbenými polmesiačikmi. Jeho hlavička je 2x širšia ako ostatné časti. Dospieva máj – jún, samice aj neskôr. Robí malé kruhové siete na prevažne listnatých drevinách teplých lokalít. Často prezimováva v zrolovanom suchom liste visiacom na kríku.araneidae-27

18.04

rod: Araniella

Rod zaberá na našom území šesť navzájom si veľmi podobných druhov, pre správnu determináciu je potrebné určovať podľa znakov pohlavných orgánov.

18.04.01

ARANIELLA ALPICA (L. Koch 1869) – hl 2 až 2,5 mm, žltohnedá alebo červenohnedá. Abd žltozelený až zelený vzadu spravidla s 2 pármi čiernych bodiek. Bruško samičiek čierne s dvoma pármi bielych škvŕn (pozri A. cucurbitina). Sieť malých rozmerov, tká na kríkoch v podhorských a horských oblastiach hlavne na ihličnatých stromoch.araneidae-28araneidae-29

18.04.02

ARANIELLA CUCURBITINA (Clerck 1757) – križiak zelený, hl 2 – 2,5 mm, žltohnedá alebo červenohnedá. Samec má na hl postranné čierne pruhy, lemované svetlým okrajom. Abd žltozelený až zelený, vzadu s 4 – 5 pármi čiernych bodiek. Na ventrálne strane abd pod snovacími bradavkami je svetlá červená škvrna. Prezimujú nedospelí jedinecí, ktoré majú červené sfarbenie. Palearktický druh, ktorý si robí siete na ihličnatých a listnatých drevinách. Veľmi hojný. Sieť malých rozmerov, tká na listoch kríkoch vo výške 1 – 2 m. Od nížin až po horské oblasti, preferuje ihličnaté lesy.araneidae-30araneidae-31

18.04.03

ARANIELLA DISPLICATA (Hentz 1847) – križiak borovicový, hl 3,5 – 4 mm. Hl samca jednofarebne kalne červená až hnedočervená, bez čiernych prikrajných prúžkov. Abd svetlo tehlovočervený, smerom dopredu táto farba prechádza väčšinou do zelena. Na vrchnej strane prechádzajú dva ozubené biele pozdĺžne prúžky . Ďalší biely pruh obtáča celý abdomen. Vzadu sú len 3 pári čiernych bodiek. Clavus je ku koncu slabo zúžený, široko zaoblený, podobný jazyku. Dáva prednosť borinám na piesčitých pôdach, nájdeme ho najčastejšie na konároch borovíc. Dospieva apríl – jún.araneidae-32

18.04.04

ARANIELLA INCOSPICUA (Simon 1874) – abd je úplne bez čiernych bodiek. Bruško svetlé, jednofarebné. Chrbát abd živo zelený alebo žltý. Príbuzný A. alpica. Od neho sa ešte líši podielom šírky stredného očného políčka a vzdialenosť medzi PSO je 0,185 – 0,19 (A. alpica vzdialenosť medzi PSO je 0,13 – 0,17 mm). Výskyt na listnatých kroch, a inde.araneidae-33

18.04.05

ARANIELLA OPISTHOGRAPHA (Kulczyński 1905) – blízko príbuzný druh A. cucurbitina. Hl okolo 2 mm, žltohnedá alebo červenohnedá. Abd žltozelený až zelený s piatimi pármi čiernych bodiek. (niekedy A. cucurbitina var. opistographa). Sieť malých rozmerov, tká na listoch rôznych kríkoch.araneidae-34araneidae-35

18.04.06

ARANIELLA PROXIMA (Kulczyński 1885) – na našom území veľmi zriedkavý druh. Abd v laterálnej časti s 0 – 4 čiernymi bodmi.araneidae-36

18.05

rod: Argriope

18.05.01

AGRIOPE BRUENNICHI (Scopoli 1772) – križiak pásavý, nenápadne sfarbený samček: hl 2,5 mm, abd 3 mm. Terminálna apof.bul je veľká, mierne prehnutá, dnu namierená, bazálna apof je menšia, lištovitá, 2x dlhšia ako široká, mierne dnu a dopredu prehnutá, jej horný a predný okraj je zúbkovaný, blízko vrcholu je na prednom okraji opatrená krátkym, tenkým dozadu mierne ohnutým ostňom nedosahujúcim až k okraju terminálnej apof. Samička: hl 4,5 – 6 mm, abd 10 – 14 mm. Telo je nápadne sfarbené, najmä bruško samičky, žlté s priečnymi čiernymi pásmi. Hl je pokrytá plstnatým striebristým ochlpením. Sivohnedé nohy majú čierne prstencovité škvrny, najmä na koncových článkoch. Zhotovuje si okrúhle siete, ktoré majú charakteristickú stavbu. Mediteránny druh so širokou ekologickou valenciou. Stanovište sú slnečné vlhké lúky, opustené miesta s vyššími bylinami, trávami. Niekedy žije aj na veľmi suchých miestach. Sieť má v priemere až 30 cm, je v prízemnej vegetácii, vystužená stabilimentom, čo je vlastne kľukatý pás pavučiny smerujúcim zhora nadol. Bledohnedé hruškovité kokóny obsahujú 300 – 400 vajíčok. Kokóny tvorí od konca augusta do začiatku októbra. Na jednu samičku pripadá najviac 5 kokónov. Nymfy 1. instaru prezimujú vnútri kokónu. Ich vývoj je zakončený až po ďalšom prezimovaní. A. bruennichi, pôvodne pavúk tropických oblastí, no v poslednej dobe jeho areál sa rýchlo zväčšuje aj na klimaticky drsnejšie lokality ako napr. okolie Popradu, Krušné hory a inde.araneidae-37araneidae-38

18.05.02

ARGIOPE LOBATA (Pallas 1772) – križiak laločnatý, hl samice 6,5 – 7,5 mm, samca približne 2,75 mm. Mláďatá majú abd štíhly, pretiahnutý nad bradavkami v špičku predĺžený, bez postranných hrbolčekov, alebo iba s ich náznakom. Samica: abd veľmi ornamentálny, v obryse širokému laločnatému listu postupne zašpicatený, po každom boku s 3 takmer rovnakými veľkými lalokmi, vzadu tupo zašpicatený, bledý, hodvábne lesklý s nevýraznou kresbou. Kokón biely kužeľovitý z hrubých vlákien. Výskyt veľmi vzácny, pochádza z oblasti Stredozemného mora. U nás nájdený napr. na stepných lokalitách na južnom Slovensku. Žije na rastlinstve. Pavúk zhotovuje veľkú sieť, ktorá dosahuje v priemeru takmer 1 m. Stabilimentum je menej nápadné ako u A. bruennichi. Rovina siete je väčšinou silne naklonená. Pavúk sedí stále pod stredom siete a drží dvojice predných a zadných nôh priložené tesne k sebe, tvorí tak obrazec šikmo položeného kríža. Zaujímavosťou je, že samec po kopulácii, niekedy aj pri nej umiera a to aj bez akéhokoľvek pričinenia samičky.araneidae-39

18.06

rod: Cercidia

18.06.01

CERCIDIA PROMINENS (Westring 1851) – križiak tŕňový, hl 1,7 – 2 mm, abd je zvrchu krytý tvrdou sklerotizovanou pokoľkou, drobné chĺpky sedia v okrúhlych priehlbinkách, vpredu je abd zašpicatený a má na okraji na každej strane 3 – 4 krátke čierne zahnuté tŕne. Sfarbenie abd červenohnedé, menej často sivohnedé s viac alebo menej viditeľným žltavým pozdĺžným pásom. Samce sú tmavší, takmer jednofarebný. Bul s mohutnou strednou apof, opatrenou 2 výrastkami: zadný je silnejší, šikmo von a dole namierený, predný štíhlejší, špicatý dovnútra namierený. Clavus epig má postranné okraje rovnobežné a vrchol široko ohnutý. Siete malé kruhové bezprostredne nad povrchom zeme (na vresu, na nižších rastlinách v lese i mimo lesa). Je často preh liadaný. Bežný druh dospievajúci po celý rok. Kokón guľovitý, žltočervený, so zvlnenými vláknami na povrchu. Obsahuje iba asi 16 červenavo žltých vajíčok.araneidae-40

18.07

rod: Cyclosa

Hlavohruď s hlbokou ryhou tvaru U, ktorá oddeľuje hlavovú od hrudnej časti. Abd nad snovacími bradavkami s jedným veľkým alebo štyrmi menšími hrbolčekmi. Zadná rada očí je silne dozadu prehnutá.

18.07.01

CYCLOSA CONICA (Pallas 1772) – križiak vírivý, hl 2 – 2,5 mm, tmavohnedej až čiernej farby. Abd je nad bradavkami vyzdvihnutý v zaoblený kužeľ, jeho veľkosť i tvar sú dosť rozmanité. Pri pohľadu zhora je abd vzadu buď zaoblený, alebo zúžený, jeho sfarbenie je dosť variabilné. Clavus epig je pri koreni široký, potom veľmi úzky a pri pohľadu zo strany je slabo prehnutý. Sieť umiestňuje asi 1,5 – 2 m nad zemou. Takmer kruhovitá sieť sa skladá v priemere zo 40 lúčov. Nad a pod stredom siete je medzi dvoma lúčmi stabilimentum, kde si ukladá trofeje svojich koristi. Zoraďuje ich spolu inými čiastočkami napadanými do pavučiny, do dlhého prúžku. Na jednom mieste urobí medzeru, v ktorej sa umiestni tak, že ju svojím telom úplne vyplní. Takto zamaskovaný je ťažko zistiteľný aj dobrému pozorovateľovi. Pri vyrušení robí vírivý pohyb so sieťou a v prípade nebezpečia sa spustí po vlákne k zemi. Dospieva apríl – jún. Častý druh lesov od nížin do vyšších horských polôh. Kokón je vatovito chumáčkovitý a zlatožltý, pripevnené na vetvičkách v blízkosti siete. Obsahujú 50 – 60 vajíčok. Mláďatá sa liahnu na konci júna a dospievajú až na jar budúceho roku.araneidae-42araneidae-43

18.07.02

CYCLOSA OCULATA (Walckenaer 1802) – križiak trojlaločný, hl 2 – 2,3 mm, abd vzadu so 4 hrbolčekmi, z ktorých 2 stredné stoja nad sebou, takže zadný okraj abd je trojlaločnatý. Okrem toho má abd v prednej časti 2 drobné u samcov silne vyvinuté hrbolčeky. Sfarbenie je hnedé so svetlejšími škvrnami. Je niečo menší ako C. conica a nevystupuje do takých výšok. Bul samca má vnútorný tučný červenohnedý výrastok na spodnej strane so spätnými pazúrikmi. Clavus je širší, pri pohľadu zo strany silne zakrivený a na špičke ohnutý. Na piesočinách, vyprahnutých úhoroch a ladoch so skromnou vegetáciou. Sieť podobná ako u C. conica, ale je stavaná bezprostredne pri zemi (20 – 25 cm nad povrchom), hlavne medzi vresom a inými nízkymi krovinami. Sieť má okolo 30 lúčov a na rozdiel od C. conica (40 lúčov) svoje hnedé kokóny upevňuje do stabilimentu.araneidae-44

18.08

rod: Zilla

18.08.01

ZILLA DIODIA (Walckenaer 1802) – hl 1 – 1,5 mm, abd vpredu so svetlým trojuholníkovitým políčkom, za stredom s 2 tmavými, svetlo lemovaným postrannými priečnymi prúžkami a vzadu s veľkou lichobežníkovitou, po strane trojlaločnatou, bielo lemovanou škvrnou. Stredná apof.bul slabo vyvinutá, z bul nevyčnievajúca, na konci dvojdielna. Clavus dlhý, už od koreňa tenký, na špičke s tmavou priehlbinkou. Jediný druh na našom území, v prírode možnosť zamenenia s Metellina mengei. Na suchších nezatienených miestach. Siete na ihličnatých a listnatých drevinách. Prezimujú mláďatá, ktoré dospievajú v polovici mája.araneidae-74

18.09

rod: Gibbaranea

18.09.01

GIBBARANEA BITUBERCULATA (Walckenaer 1802) – hl 3 až 3,5 mm, abd pri pohľadu zozadu je medzi hrbolčekmi rovný, alebo len veľmi mierne vyhĺbený, oba rohy abd smerujú šikmo stranou a sú teda silne rozbiehavé, ich predná polovica je tmavá, zadá svetlá, obe tieto časti sú oddelené tmavou čiarou, ktorá prebieha naprieč celého chrbtu. Stredná apof.bul je pri pohľadu zhora na prednom okraji jemne delená na 3 nerovnaké laloky. Tmavé okraje postranných častí epig, ktoré ohraničujú stredný pozdĺžny žliabok, sa dopredu slabo zbiehajú. Na suchých teplých stanovištiach s nízkou vegetáciou. Siete až do výšky 50 cm nad zem.araneidae-46araneidae-10

18.09.02

GIBBARANEA GIBBOSA (Walckenaer 1802) – hl 2,8 až 3 mm, chel samcov vpredu pri koreni pazúrika so silným, dole namiereným tŕňom, ti.ped bez štetiny, ktoré by sa dĺžkou rovnala štetinám na pt. Stredná apof.bul je drobná, na konci slabo rozšírená v plôšku, ktorá prilieha k bul a pri pohľadu zhora nie je viditeľná. Epig 3x širšia ako dlhá, s krátkym clavusom, alebo bez neho. Hrbolčeky abd smerujú takmer kolmo hore a sú takmer rovnobežné. Folium so zelenavými škvrnami a zeleno-sivým lemom, zriedkavo sa vyskytujú jedinci tmavo červenohnedý. V nížinách na listnatých kríkoch a na spodných vetvách stromov.araneidae-47

18.09.03

GIBBARANEA OMOEDA (Thorell 1870) – hl 4 až 4,5 mm, chel samcov vpredu dole bez tŕňa, ti.ped so štetinou rovnako dlhou ako štetinou na pt. Stredná apof.bul je veľká, na konci rozšírená v ostro oddelenou plôškou, dobre patrnou i pri pohľadu zhora. Epig je asi len o polovicu širšia ako dlhá. Hrbolčeky abd sa slabo rozbiehajú. V smrekových lesoch, siete v korunách stromov.araneidae-49

18.09.04

GIBBARANEA ULLRICHI (Hahn 1835) – hl 2,8 až 3 mm, abd pri pohľadu zozadu je medzi hrbolčekmi hlboko vyhĺbený, hrbolčeky smerujú kolmo hore a sú teda takmer rovnobežné a nie sú rozdelené na 2 rôzne farebné polovice. Stredná apof.bul je vpredu pri pohľadu zhora hlbšie rozštiepená. Tmavé okraje postranných časti epig, ktoré ohraničujú stredný pozdĺžny žliabok, sú takmer rovnobežné, dopredu sa nezbiehajú. Veľmi teplé stanovištia.araneidae-50

18.10

rod: Hypsosinga

18.10.01

HYPSOSINGA ALBOVITTATA (Westring 1851) – hl 1,4 až 1,5 mm, v strede s ostro ohraničenou bielou pozdĺžnou škvrnou. Samec: abd čierny s malou bielou škvrnkou vpredu, samica: abd belavý, s foliom pokrívajúci takmer celý povrch. Terminálna tenká apof.bul je krátka, k báze náhle zhrubnutá. Epig je vpredu vykrojená a vzadu ohraničená vypuklým srdcovitým políčkom. Siete blízko u zemi medzi vresom a suchou trávou na pieskoch a stepiach, hojný druh.araneidae-51

18.10.02

HYPSOSINGA HERI (Hahn 1831) – hl 1,5 až 2 mm, ster je spravidla svetlejší ako stred brucha, žlté, hnedé alebo gaštanové. Mt všetkých nôh pri báze na vrchnej strane s tenkým ostňom. Brucho černasté, bez postranných bielych pásikov. Bul na spodnej strane v strede s tenkou špicatou, mierne prehnutou apof. Epig vpredu srdcovito vykrojená. Na močiarovitých lúkách, zvlášť na slnečných brehoch tôni, rybníkov. Pomerne hojný druh.araneidae-53

18.10.03

HYPSOSINGA PYGMAEA (Sundevall 1831) – hl bez bielej škvrny na zadnom sklone. Ster je čierne, cx svetlé. Samička: abd čierny, spravidla s 3 bielymi pozdĺžnymi prúžkami, z ktorých stredný zaujíma jeho celú dĺžku. Brucho čierne s 2 bielymi prúžkami po stranách. Bul na spodnej strane v strede s dvoma tenkými apof, z ktorých zadná je silne pazúrikovitá dopredu ohnutá. Na močiarovitých lúkách hojná. Siete vo výške 20 – 30 cm nad zemou medzi nižšími rastlinami.araneidae-54

18.10.04

HYPSOSINGA SANGUINEA (C. L. Koch 1844) – hl 1,2 až 1,5 mm, mt nôh na chrbtovej strane pri báze bez ostňov. Bul na spodnej starne s dvoma špicatými dlhými apof, ktoré spolu majú podobu otvoreného zobáku (zadná apof je štíhlejšia). Epig tvaru kotvy s postrannými ramenami dovnútra zahnutými. Sfarbenie i kresba veľmi variabilné, prevažne žltočervená, u samcov tmavšia. Po oplodnení je epig krytá dvoma strieškovito zdvihnutými priehľadnými lamelami. Na vresu, trávnatých lokalitách a nízkych kríkoch teplých a slnečných polôh. Hojný druh.araneidae-55araneidae-77

18.11

rod: Larinioides

18.11.01

LARINIOIDES CORNUTUS (Clerck 1757) – križiak mostový, hl 3 až 4,5 mm, bez svetlých prúžkov jednofarebná a šedo-hnedá. Abd má svetlé takmer biele základné sfarbenie a v jeho prednej časti leží tmavá, širokým bielym pruhom orámovaná klinovitá škvrna. Toto svetlé orámovanie sa smerom dozadu rozširuje. Te.1 a fe.2 na spodnej strane svetlé, bez červených bodiek. Ti.4 a mt.4 sú buď celé tmavé (samce), alebo tmavé len na konci (samice), bez stredného tmavého prúžka. Stredná apof.bul je až ku koncu takmer rovnako široká, na konci len do 1/4 – 1/3 rozklinená na dve nerovnako hrubé ramena: zadné je ploché, omnoho širšie ako predné. Clavus dlhý štíhli, remienkovitý. Preferuje vlhké otvorené miesta, často na brehoch riek. Jeho úkryt je obdobný vtáčiemu hniezdu a so sieťou je spojený signálnym vláknom. Sieť má pomerne riedku špirálu (15 – 20 lúčov), je naklonená niekedy až do vodorovnej polohe. Vodorovnosť je v dôsledku prispôsobenia sa na lov hmyzu vylietajúceho z vody. Siete na trstinách, vŕbach aj kríkoch na brehoch vôd. Aktívny je v noci. Obdobie párenia je na jar a na jeseň. Prezimúvajú dospelí jedinci a na jar pokračujú so sexuálnou aktivitou. Samec žije dlhšiu dobu so samicou, môžeme ich nájsť oboch v kopulovitom úkryte. Začiatkom leta samica kladie 3 – 5 kokónov do úkrytu. Kokón je z vatovitého vlákna žltavej farby a na povrchu krytý doplnkovou sivou pavučinou.araneidae-57araneidae-79

18.11.02

LARINIOIDES FOLIUM (Schrank 1803) – jeden z bežnejších druhov svojho rodu. Preferuje vlhké a slnečné lokality ako sú vlhké lúky v okolí vodného zdroja. Je pomerne svetlo sfarbený s tmavšími škvrnami až v zadnej časti abd. Prezimujú v dutých odumretých steblách rákosia.araneidae-58araneidae-59

18.11.03

LARINIOIDES IXOBOLUS (Thorell 1873) – hl samcov 4 až 5,5 mm, samice 5 – 7 mm, fe.1 a fe.2 na spodnej strane svetlý podklad tmavo bodkovaný. Hl s vidlicovitým, dopredu rozbiehavým, svetlými chĺpkami tvoreným prúžkom, ktorý oddeľuje hlavu, podobné prúžky lemujú aj okraj hl celkové sfarbenie červenohnedé. Vidlicovitá stredná apof.bul je tučnejšie ku konci kliešťovito rozšírená, silnejšie prehnutá, s oboma špičkami namierenými dopredu. Políčko epig vzadu široko zaoblené alebo slabo vykrojené, bez hrbolčeka. Podobný druhu Larinioedes sclopetarius, no menej častý druh. Siete na stenách budov, plotoch, mostoch atd.araneidae-60

18.11.04

LARINIOIDES PATAGIATUS (Clerck 1757) – križiak krovinný, hl 3 až 4 mm, jednofarebná a šedá ako pri L. cornutus, ktorému sa veľmi podobá. Svetlé rámovanie klinovej škvrny na abdomene sa ale dozadu nerozširuje. Fe.1 a fe.2 na spodnej strane svetlé, bez červených bodiek. Ti.4 a mt.4 sú nie len na konci tmavé, ale majú ešte tmavý krúžok v strede. Stredná apof.bul je až k báze rozklinená, široko zobákovitá. Clavus je krátky, z úzkej bázy ku konci rozšírený a zaoblený, v obryse kyjovitý. Na okrajoch lesa, na krovinách medzi, na trnkách, hlohu a iných kroch.araneidae-61

18.11.05

LARINIOIDES SCLOPETARIUS (Clerck 1757) – križiak mostový, hl samca 2,7 – 5mm, samice 3,5 – 6 mm. Hl je s vidlicovitým, dopredu rozbiehavým, svetlými chĺpkami tvoreným prúžkom, ktorý oddeľuje hlavu. Podobné prúžky lemujú aj okraj hl. Abd je svetlo alebo tmavo sivo-hnedý, rámovanie klinovité škvrny sa dozadu nerozširuje. Fe.1 a fe.2 na spodnej strane svetlý podklad tmavo bodkovaný. Stredná apof.bul je štíhla, vidlicovitá, slabo prehnutá, špičkou namierená kolmo dole. Políčko epig vzadu za špičkou clavus s 2 tmavými, veľmi zblíženými oblými hrbolčekmi. Má úzky vzťah k biotopu, preferuje rôzne mosty, vnútorné steny rozličných vodných stavieb a skaly v blízkosti vody. Prezimúvajú aj dospelí jedinci. Dospelé samice nájdeme počas celého roka, samcov predovšetkým v lete. Kruhovité siete môžu mať až 70 cm v priemeru. Aktívny je v noci a v prírode ho môžeme nájsť do neskorej jesene.araneidae-63araneidae-26

18.12
rod: Mangora

18.12.01

MANGORA ACALYPHA (Walckenaer 1802) – hl samca 1 až 1,4 mm, samičky 1,5 – 1, 8 mm. Abd žltavo biely, vpredu s 3 škvrnami, vzadu s 3 pozdĺžnymi rovnobežnými, niekedy z časti splynutými linkami a po stranách s šikmými súbežnými klinmi. Cym na chrbte pri báze s výrazným hrbolčekom. Stredná apof.bul je kliešťovitá, kolmo dole namierená. Clavus má užší kŕčok, ktorý prechádza v širší, takmer okrúhlu, vyhĺbenú a na zadnom okraji prehnutú hlavicu. Na vresoviskách, suchších lúkách, na stráňach s chudobnou vegetáciou, pomerne hojný druh. Stavia naklonené alebo vodorovné siete blízko povrchu zeme. Prezimujú mladí jedinci, ktorí dospievajú v máji – júny. V miernom pásme jediný druh tohto rodu.araneidae-64araneidae-65

18.13

rod: Neoscona

18.13.01

NEOSCONA ADIANTA (Walckenaer 1802) – hl 2 až 2,5 mm, svetlá s tmavým pozdĺžnym prúžkom v strede a s 2 čiernymi prikrajnými páskami. Abd pozdĺžne oválny, s úzkym laločnatým, dozadu zúženým foliom, ktoré je po stranách lemovaný širokými vlniacimi sa, alebo zubatými prúžkami. Na nižších rastlinách a kríkoch slnečných teplých miest. Prezimujú vajíčka v kokónoch, mláďatá sa liahnu v máji. Od júla.araneidae-66

18.14

rod: Nuctenea

18.14.01

NUCTENEA UMBRATICA (Clerck 1757) – križiak podkôrny, hl samcov 3,5 mm, samíc 5 – 6 mm abd veľmi plochý, celý tmavý alebo so svetlým lemom, bez tmavého klinu, s predným okrajom v strede vykrojeným. Základné sfarbenie je väčšinou červenohnedé, na dorzálnej strane s tmavým listovým vzorom (folium), ktoré je lemované úzkym žltým lemom (u Nuctenea silvicultrix je široký a biely). Cx.1 sú čierne.Ti.ped samca bez štetín na vnútornej strane. Krátky, zaoblený a zhrubnutým okrajom lemovaný clavus smeruje dozadu. Žije pod kôrou stromov a v štrbinách stien, častý je hlavne na ihličnatých drevinách. Tvarovo sa odlišuje od iných križiakov, telo je sploštené a tvrdé, snovacie bradavky a niektoré orgány sú v priehlbinách, aby neprekážali pri preliezaní úzkych priestorov. Telom je prispôsobený životu pod kôrou, kde ho aj najskôr zastihneme. Výskyt samcov po celý rok, samice hlavne v júny – júli. Robí veľkú kruhovú sieť, výrazne excentrickú. Stred siete je posunutý v smere k úkrytu, kde pavúk striehne na korisť. Tento úkryt (často medzi kôrou stromov a v rôznych škárach) odhalíme, keď budeme sledovať signálne vlákno vychádzajúce zo stredu siete. Odborná literatúra uvádza zaujímavý prípad z roku 1976, kedy Materic Milina uverejnil správu o uhryznutí tohto bežného európskeho križiaka s príznakmi podobnými pri otrave uhryznutia snovačkou jedovatou (Lathrodectus mactans).araneidae-68araneidae-69

18.14.02

NUCTENEA SILVICULTRIX (C.L. Koch 1844) – križiak rašelinný, hl 2,5 – 3,5 mm, abd menej plochý ako u N. umbratica, celý tmavý alebo so svetlým lemom, bez tmavého klinu, s predným okrajom v strede vykrojeným. Cx.1 sú svetlé, boky abd šedé. Ti.ped samca na vnútornej strane s 2 v pravom uhlu zakrivenými, dlhými, pri koreni široko a tenko lamelovito rozšírenými štetinami. Jazýček (clavus epig) tvaru krátkeho, špicatého dopredu namiereného čípku, ktorý svojou širokou bázou kryje celé políčko epig. Veľmi vzácny horský druh. Samce v apríli – máji a potom opäť v júli – auguste.araneidae-70

18.15

rod: Singa

18.15.01

SINGA HAMATA (Clerck 1757) – hl 2 až 2,5 mm, na nohách 3. a 4. páru sú na ta a mt, ale aj na konci ti a pt tmavé, fe s tmavým krúžkom. Pozdĺžne tmavé pruhy abd sú úplne prerušené priečnymi svetlými linkami. Clavus je len 1,5x dlhší ako široký. Siete na vresu, kriakoch suchých trávach, rastlinách rastúcich na slnečných miestach, je dosť hojný druh. Od mája do júna.araneidae-71araneidae-78

18.15.02

SINGA NITIDULA C. L. Koch 1844 – hl 1,5 až 2, 3 mm. Na chrbte zadočku má dva tmavé gaštanové hrubé pruhy a je približne 0,5 cm veľká. Iba ta.3,4 a mt.3,4 páru sú na konci trochu tmavšie, fe.1,2 úplne svetlé, pozdĺžne tmavé pruhy abd nie sú v strede prerušené svetlými priečnymi linkami úplne, ale len na vnútornej strane. Clavus je 3x dlhší ako široký. Vo zvinutom liste vŕb i iných krovín brehoch najčastejšie prúdiacej vody. V noci sedí v strede siete, ktorá cez deň býva už veľmi porušená a každú noc obnovovaná. Častý druh žijúci prevažne v rákosí. Najskôr ho nájdeme v období máj – júl.araneidae-73