16 – Tetragnathidae

čeľaď: TETRAGNATHIDAE – čeľustnatkovité

fotogaléria

Štíhle a oválne no vždy dlhonohé pavúky stredných rozmerov s mohutnými ozubenými chel. Oči sú usporiadané v dvoch priečnych radoch po štyroch. Siete majú (výnimkou sú dospelí jedinci r. Pachygnatha, ktoré žijú vožne na vegetácií) podobnú stavbu ako u križiakoch a aj ich celkový vzhžad a správanie je im veľmi podobné. Počet rodov 5, niekedy (Metellina, Meta, Zygiella) u niektorých autoroch radené k č. Araneidae, alebo k čeľadi Metideae.

Kľúč rodov pre čeľaď Tetragnatihidae

1 Fe.kon pri báze s radou trb. Chel veľmi dlhé, štíhle, šikmo dopredu namierené, bohato ozubené. Gnathocoxy dlhé štíhle. Bul jednoduchý, parac dlhé, štíhle, chlpaté, kĺbom spojené s ta, s ktorým tvorí vidlicu. Epig nie je vyvinutá, miesto nej je iba jednoduchý plochý záhyb, prečnievajúci epigastrálnu ryhu v podobe päťuholníkového jazyka …2

— fe.kon bez trb. Kopulačné ústroje zložité, parac ploché, pevne prirastané k ta. Epig je vyvinutá …3

2 (1) Postranné oči oboch rad sa dotýkajú, alebo takmer dotýkajú. Nohy bez tŕňov. Abd oválny, nepretiahnutý. Nepradú siete, žijú na zemi vo vegetácii …Pachygnatha 17.01

postranné oči oboch rad sú aspoň trocha vzdialené. Nohy s tŕňmi. Abd pretiahnutý, úzky. Tkajú okrúhle siete …Tetragnatha 17.02

3 (1) G-cox sú 1,5 – 2x dlhšie ako široké. Abd elipsovité až oválne, vpredu širší klenutý nesploštený. Parac s dvoma dobre vyvinutými vetvami, jedna je porastaná chĺpkami …Meta 17.04, Metellina 17.03

— g-cox nanajvýš tak dlhé ako široké. Hl bez ryhy. Vzdialenosť PSO od PPO nie je väčšia ako ich priemer a sotva väčší ako vzdialenosť PSO od ZSO. Stredné očné políčko je obdĺžnikovitý, alebo vpredu širšie o polomer oka. Abd krátky, oválny, šedý, alebo žltavý, s vežkým väčšinu povrchu zaberajúcim fóliom, lemovaným čiernym laločnatým, alebo zvlneným okrajom. Okrúhle siete majú jeden sektor vožný, bez špirálovitých vlákien, no prebieha ním signálne vlákno, ktoré vedie od stredu siete do úkrytu pavúka. (Tento rod pravidelne cestuje medzi č. Araneidae a Tetragnathidae) …Zygiella 17.05

 

17.01

rod: Pachygnatha

V dospelosti siete nestavajú, žijú v najnižšom stupni vegetácie, kde lovia drobný hmyz. Telo majú zavalité, menšie nohy bez tŕňov, charakteristické masívne chel, nie tak dlhé ako u r. Tetragnatha a postranné oči oboch radov sa dotýkajú, alebo takmer dotýkajú. U nás tri druhy, všetky pomerne žahko pozorovatežné v prírode. Pri ped samcov si všímame tvar parac, vyznačený na obrázkoch pri jednotlivých druhoch bodkovaním.

17.01.01

PACHYGNATHA DEGEERI Sundevali 1830 – čelustnatka mokraďná, hl 1,5 až 1,7 mm, hnedočierná až čierna, na hlavovej časti a po stranách hrudi čiarkovaná, na chrbte s lúčovitými linkami od ryhy k okraju. Hl je často veľmi tmavá a nie je viditežná žiadna kresba. Abd belavý s tmavou bielo škvrnitou listovitou kresbou. Samec: parac 2x dlhšie ako ti.ped, so štíhlou, v apikálnej polovici priamou špičkou, ktorá zasahuje do polovičnej vzdialenosti medzi predným okrajom alveolu bul a vrcholom cym. Samica: genitálna ryha je rovná, podobná ako u P. clercki. Na rozdiel od ostatných našich druhov r. Pachygnatha, nie je viazaný na vlhké prostredie. Nájdeme ho aj na suchších lesných svetlinách, poliach, lúkách. Po celý rok hojný druh.

tetragnathidae-01

 

 

 

 

 

17.01.02

PACHYGNATHA CLERKI Sundevall 1823 – čeľustnatka obojživelná, hl 2,5 až 2,8 mm, hnedožltá s tromi černastými pozdĺžnymi prúžkami. Abd je svetlý na vrchnej strane je väčšinou nie veľmi výrazná hnedá listovitá kresba. Párenie prebieha podobne ako u rodu Tetragnatha, ale bez siete, na rastlinách alebo na zemi. K tomu sú uspôsobené základné články chel samcov, ktoré nesú rovnako dlhé výrastky, za ktoré sa pri párení zakliesnia chel samice. Párenie trvá asi dve hodiny, pritom dôjde iba k jednej výmene ped. Po oddelení ostávajú obe pohlavia ešte asi desať minút pri sebe v strnulom stave. Vajíčka kladie samica do plochých bielych kokónov na kamene alebo kôru stromov. Kokónom chýba chumáčkovitý vonkajší obal charakteristický pre r Tetragnatha. Dospelý jedinci siete nespriadajú, ale aktívne lovia korisť. Mláďatá spriadajú malé nenápadné siete. Dospieva celoročne, hlavne na jar. Po celý rok pozorovatežný pavúk v náplavoch, v spadnutých listoch a detritu, či na vlhkých lúčkach a okrajoch lesov. tetragnathidae-02

 

 

 

 

 

17.01.03

PACHYGNATHA LISTERI Sundevall 1830 – čeľustnatka listerova, hl 2 až 2,5 mm, živo žltočervená s jedným zretežným pozdĺžnym tmavým prúžkom prikrajné pásky chýbajú, alebo sú veľmi nezretežné. Abd žltastý, nesie listovitú kresbu s hlboko vykrojenými okrajmi, zretežnejšími ako u P. clercki. Často sú na kresbe biele párové škvrny, tiahnúce sa stredom (škvrny sú obzvlášť výrazné u samcov). Samec P. listeri na rozdiel od samca P. clercki nemá žiadne výrastky na základných článkoch chel a preto samičkine chel uchopí za jej bazálne články z hora a z vonkajšej strany (princíp kliešti). Párenie prebieha o niečo dlhšie ako u P. listeri, ale taktiež iba za prítomnosti jednej výmeny ped. Parac sotva o 1/3 dlhšie ako dĺžka horného okraja ti.ped, jeho špička dosahuje len ku koncu alveoly bul a je smerom k nej ohnutá. Samica: genitálna ryha dozadu vypuklá. Dospievanie celoročné. Pavúka nájdeme v machu vlhkých tienistých lesov od apríla do novembra v hojnom počte. tetragnathidae-03

 

17.02

rod: Tetragnatha

Buduje si siete typu križiaka, odlíšiť sa zväčša dá podža otvorenej hornej časti, majú akoby dieru v strede. Najčastejšie na ne natrafíme v okolí vôd, často si pavučinu spriadajú priamo nad vodou. Sú charakteristické pretiahnutým telom, dlhými nohami a enormne vežkými chel. Kokóny sú páperovité zväčša zavesené na vegetácii. Telo je charakteristicky pretiahnuté. Na našom území je popisovaný výskyt 8 druhov. Sú často viazané na vlhké biotopy (Tetragnatha extensa, T. montana, T. striatra) alebo preferujú vyššiu vegetáciu predovšetkým stromy.

17.02.01

TETRAGNATHA EXTENSA (Linnaeus 1758) – čeľustnatka trstinová, hl 2,3 až 3 mm, žltohnedá. Abd žltastý, alebo tetragnathidae-05zelenavý so zretežným perleťovým leskom a jemnou rozvetvenou tmavou linkou na vrchnej strane. Ster tmavé so svetlou klinovitou škvrnkou v strede (toto aj u T. pinicola ale je vzrastom menšia hl do 2 mm). Samec: apof.chel je na konci vykrojená, takže končí 2 krátkymi hrotmi. Samica: Zadný okraj žliabku chel s radou 6 – 7 rovnako vzdialených zúbkov, z ktorých najspodnejší (niekedy aj predposledný) vyrastajú z tučného podstavca, okrem nich je pri koreni pazúrika drobný oblý hrbolček a v strede medzi nim a posledným zúbkom rady leží špicatý zúbok. Dospievajú v období máj – august. Samičky kladú v lete žlté až hnedé vajíčka do veľmi charakteristického kokónu: vo vnútri zhotoveného zo šedo-zelených vlákien a vonku pokryté malými chumáčmi vlákien, takže povrch kokónu je nepravidelný. Kokón upevňuje vždy na úzkom podklade napr. stonka rastliny. (Napr. T. montana upevňuje kokón vždy na plochom podklade). Nájdeme ju na vyšších vodných rastlinách na slnečných brehoch rybníkov a tôni, kde často sedia s natiahnutými nohami na trávach a je veľmi ťažké ich odhaliť. Stavajú si dvojrozmerné kruhové siete ako križiaci, ale vždy majú v strede otvor a počet lúčov je menej ako 20. Vnútorná upevňovacia špirála v strede siete pozostáva iba z 2 – 3 kruhov, potom nasleduje vožný priestor bez špirály, za ktorým nasleduje chtacia sieť.

tetragnathidae-04

 

 

 

 

 

 

 

17.02.02

TETRAGNATHA MONTANA Simon 1874 – čeľustnatnka perleťová, menšia ako T. extensa a o niečo tmavšia. Hl 2,3 – 3,3 mm. Ster čierno-hnedé bez svetlej škvrny. Abd je na dorzálnej strane striebristý, alebo zlatolesklý, na okrajoch vlnovkou ohraničených od svetlých bokov. Samec: chel majú vzadu len pravidelnú radu 8 – 9 zubov, ktorá sprevádza žliabok, apikálne zúbky vzdialené od žliabku chýbajú. Samica: najspodnejší zub vnútornej strany pri pohžadu kolmo na žliabok neodstáva a neprečnieva okraj chel. Dolný vonkajší uhol základného článku chel je pri pohžadu kolmo na žliabku za koreňom pazúrika povytiahnutý v cípok, pazúrik chel so zretežným zúbkom na chrbtovej strane. Pred párení chýba predohra. Samec sa priamo priblíži k samici sediacej v sieti a uchopí do svojich chel jej chel. Chelicery navzájom zapadnú do množstva výrastkov (individuálnych pre každý druh) a znehybní samičkine zovretie, čím si samec zachráni život. Potom samica silne ohne zadoček smerom k samcovi, ktorý do jej pohlavného otvoru zavedie ped. Párenie trvá najviac 20 min., potom sa partneri oddelia. Kokón má vnútorné vlákna biele (T. extensa sivo-zelené), a vatovité chumáčkovité vlákna na povrchu sú čierno-zelené. Dospelí jedinci od mája do septembra. Na tienistých močiaroch, v pobrežných tienených porastoch rybníkov a iné vlhké biotopy. Zaujímavé je konštatovanie požskej vedkyne J. Luczakovej, ktorá preukázala určitý vzťah medzi výskytom tohto pavúka a početným výskytom bodavých komárov. Podža jej výskumov sa tento pavúk vyskytuje všade tam, kde komáre odpočívajú na vegetácií. V pokusných klietkach dokázala ich neobyčajne vežkú žravosť tohoto nepríjemného hmyzu. tetragnathidae-06

 

 

 

 

 

17.02.03

TETRAGNATHA OBTUSA C. L. Koch 1837 – Samec: hl 1,8 až 2,5 mm. Medzi apof.chel a spodným (posledným) zúbkom nie je na prednej ploche žiaden zúbok. Pri pohžadu z vnútornej strany na žliabok chel prečnieva najspodnejší vonkajší zub okraj chel celou dĺžkou a presahuje polovicu dĺžky apof. Konduktor je na konci dvojlaločnatý, alebo vtáčej hlave podobný a von zahnutý. Samica: hl 2 – 2,3 mm. Na prednom okraji žliabku chel je 5 – 6 zúbkov, ktoré sú od seba vzdialené len o svoju šírku a ich dĺžka smerom k báze chel postupne a rovnomerne klesá. Najhojnejšie tento druh nájdeme v ihličnatých vlhkých lesoch. tetragnathidae-07

 

 

 

 

 

17.02.04

TETRAGNATHA PINICOLA L. Koch 1870 – čeľustnatka stromová, (tiež má obdobnú škvrnu na ster ako T. extensa, ale je tetragnathidae-09menšia a so silnejšie striebristým chrbtom abd). Hl 1,5 – 2 mm. Samec: apof v dolnom prednom kúte chel je pravidelne prehnutá, k vrcholu tenšia, zakončená otupenou špičkou. Samica: Zadný okraj žliabku chel s radou 6 – 7 zúbkov, z ktorých len najspodnejší je trochu viac vzdialený, medzi ním a koreňom pazúrika nie je žiadny zúbok. Na ihličnatých stromoch a vresoviskách.

tetragnathidae-08

 

17.03
rod: Metellina

Zadná rada očí je rovná, alebo prehnutá dozadu. G-cx sú 1,5 – 2x dlhšie ako široké. Abd elipsovitý alebo oválny, vpredu širší, klenutý, nesploštený. Parac s dvoma dobre vyvinutými vetvami, z ktorých jedna je porastaná chĺpkami. Pradú charakteristické dojrozmerné siete s vyhryznutým otvorom, (podobnú sieť spriada aj Meta menardi). Hojne sa po celá rok vyskytujúci zástupcovia pavúčej ríše. Príbuzní k čeľadi Araneidae, v minulosti do nej aj systematicky radený. Budujú si siete na kroch a na rastlinách v lesoch, na poliach i poblíž vôd. Sieť charakteristická kruhová, pomerne jednoduchá, riedko postavené vlákna. Na našom území 3 druhy.

17.03.01

METELLINA SEGMENTATA (Clerk 1757) – metellina jesenná, hl 2,5 až 3,5 mm. Mt.1 so 4 tŕňmi blízko bázy (1 vpredu, 2 vzadu, tetragnathidae-121 tenký navrchu. Lysá vetva parac má pri svoje báze skosený široký zub. Mt.1 ventrálne s kolmo odstávajúcimi tenkými chĺpkami, ktoré sú sotva tak dlhé ako priemer článku a nie dlhšie ako šikmo dopredu odstávajúce, trochu silnejšie chĺpky. Postranné valy epig sú najsilnejšie sklerotizované v zadnej časti. Stredná časť epig je na zadnom okraji svetlo sfarbená. Siete na kríkoch a nižších rastlinách v lesoch, záhradách a na poliach, zvlášť v blízkosti vody. Dospieva na jeseň. Jeho sieť je charakteristická s vyhryznutým otvorom v strede a prevažne v šikmej polohe. Sieť tká len samica. Cez deň sedí väčšinou v strede sieti, na noc sa ukrýva, no stále je spojená s terčom siete za pomoci signálneho vlákna. Samice sú v porovnaní s pravými križiakmi oveža mierumilovnejšie. Je to spôsobené aj vytrvalosťou samotných samcov, ktorí čakajú na okraji siete a v momente kedy sa do siete chytí korisť, najrýchlejší z nich uchmatne korisť a zabalí ju do pavučiínového vlákna. S týmto darom sa potom vydá za samicou (pozri fotogaleria). Samica si začne pochutnávať na koristi, po chvíli preruší kŕmenie a vydá sa podobne ako je to u križiakov r. Araneus, na vlákno zhotovené samcom. Tam samec zavedie svoj pohlavný orgán do jej pohlavného otvoru. Samotné párenie prebieha asi 3 minúty. V jeseni, kedy je veľmi vežký výskyt tohto druhu, môžeme u sieti jednej samice nájsť aj dvoch samcov. tetragnathidae-11

 

 

 

 

 

17.03.02

METELLINA MENGEI (Blackwall 1869) – metellina mengeho, menší a spravidla výraznejšie sfarbený ako M. segmentata tetragnathidae-14Niekedy považovaný iba za varietu M. segmentata. Hl 1,5 – 2 mm. Mt.1 páru končatín so 4 tŕňmi blízko bázy (1 vpredu, 2 vzadu, 1 tenký navrchu). Lysá vetva parac je v strede svojej dĺžky opatrená zaobleným zubom. Mt.1 ventrálne s radou kolmo odstávajúcich tenkých chĺpkov, ktoré sú oveľa dlhšie ako priemer článku a dlhšie ako silnejšie štetiny odstávajúcich šikmo dopredu. Stredný jazýček epig je na zadnom okraji tmavo pigmentovaný. Jeho sieť ľahko poznáme podža vežkej diery v prostriedku a podža „otvoreného terča“, ktorý si urobí prehryznutím dodatočne (podobne aj M. segmengtagta). Na rozdiel od sietí pravých križiakov jeho siete sú takmer vždy šikmej polohe. Samce sedia naoko nevšímavo na kraji siete, ktorú tká len samica, no len čo sa v siete zachytí hmyz, samec sa poponáhža k nemu a omotá ho. Nezožerie ho, no ponúkne samici, aby si ju získal, prípadne ho použije na obranu. Žije na podobných miestach ako M. segmentata, ale dospieva na jar (máj – jún). tetragnathidae-13

 

 

 

 

 

 

17.03.03

METELLINA MERIANAE (Scopoli 1763) – metellina jaskynná, o niečo väčší druh ako M. segmentata, hl 3,7 až 4 mm, je žltastá s čiernym pozdĺžnym prúžkom, u očí rozšíreným a okružujúcim väčšinou dve svetlé škvrny. Sfarbenie abd je variabilné: červenasté až hnedasté s tmavou listovitou kresbou na dorzálnej strane, alebo tiež čierne so žltasto ozubeným pozdĺžnym pruhom. (Mt s bazálnymi tŕňmi ako u M. Segmentata a okrem toho blízko stredu s 1 tŕňom vzadu a 1 vpredu. Cym je hore pri báze s oblúkovitým dopredu odstávajúcim holým, z časti blanitým a priesvitným, inak tmavo pigmentovaným, na konci uťatým parac. Jeho štetinatá vetva je štíhla, ku koncu zvožna zúžená, trochu kratšia ako lysá vetva. Oblúkovitá chitínová spona ohraničujúca vzadu epig, má v strede biely lesklý val. Jamka epig je priečna, hlboká). Siete medzi balvanmi tienených horských potokov, vlhkých skál, v pivniciach, jaskyniach, skleníkoch. Sieť je tvorená asi 20 lúčmi, stred je typicky pre tento rod vyhryznutý. Môže byť značnej vežkosti, udáva sa priemer siete až 60 cm. Chovanie pri párení sa podobá chovaniu M. segmentata, ale dar vo forme zabalenej koristi chýba. Vo vožnej krajine dospieva od apríla do júna, v jaskyniach po celý rok. Kokón belasý, gužovitý, 2 – 300 žltými vajíčkami. tetragnathidae-15

 

 

17.04

rod: Meta

17.04.01

META MERANDI (Latreille 1804) – meta temnostná, nápadne vežký pavúk, hl 5 – 6,5 mm. Abd je oproti r. Metellina (často tohoto pavúka nájdeme popri druhu Metellina merianae v tmavých jaskynných priestoroch) gužatejší, hlavne u oplodnených samíc. Svetlejšia alebo aj tmavšia hl nesie rozširujúcu sa čiernu kresbu. Na rozdiel od Metellina merianae je čierny až hnedo-čierny, nápadne hladký, často so žltou kresbou. Mláďastá sú zretežne svetlejšie, väčšinou so žltastým zadočkom nesúcim tmavú kresbu. (Mt.1 pri báze s 2 tŕňmi vpredu, 1 vzadu a 1 hore a okrem toho blízko stredu s1 tŕňom vpredu. Lysá vetva parac má tvar širokého kolmo odstávajúceho, lyžicovitého vyhĺbeného laloku. Epig v strede s klenutým, vzadu oblým, husto chlpatým lalokom). Môžeme ho nájsť vo vlhkých, tmavých pivniciach a často pri vchodoch do jaskýň. Vývoj je aspoň dvojročný. Párenie prebieha väčšinou na začiatku leta. Na jeseň stavia samica biely oválny až hruškovitý vaječný kokón o vežkosti asi 2 cm, tento je stopkou zavesený na strop jaskyne, obsahuje okolo 300 – 400 vajíčok. Sieť je na vežkosť tohoto pavúka pomerne malá, priemer do 30 cm. Stred tejto riedkej siete, kde pavúk trvalo sídli, je umiestnený excentricky. Má sotva 4 oblúky lepkavej špirály na jednom vrchole a druhom 10 – 14. Lúčovitých vlákien je tiež málo 8 – 18. Ťažká váha pavúka dodáva sieti lievikovitého vzhžad. Jediný predstavitež rodu Meta na našom území. tetragnathidae-16

 

17.05

rod: Zygiella

Vzdialenosť PS očí od PP očí nie je väčšie ako ich priemer a sotva väčší ako vzdialenosť PS oči od ZS oči. Strednétetragnathidae-20 očné políčko je obdĺžnikovitého alebo vpredu širšie o polomer oka. Abd krátky, oválny, sivastý alebo žltavý, s vežkým väčšinu povrchu zaberajúcim fóliom, lemovaným čiernym laločnatým alebo zvlneným okrajom. Charakteristická kruhová sieť zložitej stavby, časť špirály v rozmedzí troch lúčov v smere k úkrytu je vynechaná (obr. 17.05), je tam iba signálne vlákno, ktoré informuje ukrytého pavúka o všetkom čo sa deje na sieti. Na našom území 5 druhov.

tetragnathidae-17

 

17.05.01

ZYGIELLA ATRICA (C. L. Koch 1845) – hl 2 až 3,5 mm, svetlo žltohnedá s pozdĺžnou tmavou linkou, ktorá vzniká u chrbtovej ryhy a však nedosahuje až k očiam. U tmavšie pigmentovaných jedincov je celá hlavová časť tmavšia. Predné kúty abd sú u živých jedincov červenohnedé Folium vo vnútri bez roztrúsených tmavých čiarok a škvŕn. Ped samcov veľmi dlhé, jeho ti je 5x dlhšia ako široká, ta krátky, takmer gužovitý. Epig so širokým, slabo vypuklým hrbolčekom, lemovaným širokou dozadu otvorenou, podkovovitou, tmavou prierezkou. Na kroch, nižších rastlinách, v oknách chlievov, stodôl atď. Najhojnejšie pozorované samce v druhej polovici augusta. tetragnathidae-18

 

 

17.05.02

ZYGIELLA MONTANA (C. L. Koch 1839) – hl 3 až 3,5 mm, červenohnedý, úzko čierno lemovaný a s čiernou chrbtovou jamkou, od ktorej dopredu smeruje tmavá linka, odštepujúca dve postranné linky k postranným očiam. Ster jednofarebné tmavohnedé až čierne. Terminálna apof.bul je v polkruhu zatočená. Epig vzadu s priečne oválnou nehlbokou žltavo hnedou jamkou, lemovanou vpredu a po stranách úzkym tmavým, lyštovito zdvihnutým okrajom. V horských lesoch hojný druh, na vetvách stromov, pod kôrou, v chatách i na skalách. tetragnathidae-19

 

17.05.02

ZYGIELLA STROEMI (Thorell 1870) – hl 2 mm, ster aspoň v strede so svetlým pozdĺžnym klinom. Čierny laločnatý lem fólia je vzadu rovnako široký ako po stranách. Bul na spodku pri báze s nápadným odstávajúcim, v oblúk dole a dopredu smerujúcim, remienkovitým, na konci šikmo skoseným výrastkom. Epig s veľmi dlhým, štíhlym na konci zúženým a zaobleným, čiernohnedým a lesklým clavusom, ktorý špičkou siaha až za stred bruška. Nájdeme ho na skalách, kmeňoch borovíc a rôzne, od mája do júla. tetragnathidae-21

17.05.04

ZYGIELLA THORELLI (Ausserer 1871) – hl 3,5 – 5 mm. Folium je vzadu otvorené alebo ohraničené len úzkou priečnou páskou, je vo vnútri s množstvom nepravidelných tmavých škvrniek a väčších škvŕn. Ta.ped je oveža dlhší ako jeho ti + pt. Clavus široký, dozadu zúžený, široko jazykovitý, na špičke gombíkovito rozšírený. Najväčšia európska Zygiella. Juhoeurópsky druh, u nás pozorovaný na veľmi teplých miestach južného Slovenska. Siete na stenách zrúcaním a pod.

17.05.05

ZYGIELLA X-NOTATA (Clerck 1757) – hl 2,5 až 3,5 mm, žltohnedá s tmavým prúžkom, ktorý zaujíma celú hlavu a dozadu sa klinovito zužuje až k chrbtovej ryhe. Ped samcov normálne, jeho ti len asi 1,5x dlhšie ako široké. Epig černastá s dvoma červenohnedými postrannými okrúhlymi jamkami, oddelenými širokou a nízkou prepážkou. obdobie dospelosti je jún – september, samice až do decembra. Sieť vo štrbinách stien, oknách stodôl, stajní a inde. Stavia si zložitú sieť, od ktorej vedie signálne vlákno do jeho úkrytu. Smerom k úkrytu mu chýbajú lapacie vlákna v rozlohe troch lúčov. tetragnathidae-23