14 – Theridiidae

čeľaď: THERIDIIDAE – pradiarkovité
fotogaléria

Väčšinou drobné, zriedka stredne veľké pavúky s menej výrazným otŕnením nôh. Zadoček je tak ako u križiakov oveľa väčší. Tieto prevažne dorbné pavúky pripomínajú čeľaď Araneidae alebo Linyphiidae. Pre nezamenenie s čeľaďou Araneidae (každý križiak má nohy pokryté početnými ostňami, ktoré pri č. Theridiidae chýbajú, hlavne na koncových článkoch). Dôležitým znakom čeľade Theridiidae je zvláštne zoskupenie dosť silných pílkovitých chĺpkov na ventrálnej strane ta.4 nôh (niekedy nepozorovateľné) je potrebný drobnohľad, vrhajú nimi špeciálne lepkavé hmoty snovacích žliaz. Toto zoskupenie chĺpkov na ta u čeľade Araneidae nie je. Snovacie bradavky sú pomerne krátke, medzi bradavkami 1. páru je je často vyvinutý čipkovitý kolulus. Tvoria rôzne varianty trojrozmerných sieti, napr. riedka vodorovná sieť pri zemi, či nepravidelná sieť vyššie vo vegetácií napríklad Enoplognatha ovata . V budovách i vo voľnej prírode je hojná Steatoda bipunctata (pradiarka dvojbodková), synantropným druhom je Achearanea tepidariorum (p. skleníková). V teplých regiónoch sveta žijú aj väčšie druhy tejto čeľade, asi najznámejšia zo všetkých pavúkov je obávaná čierna vdova, Lathrodectus mactans . Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch na celej Zemi okrem chladnejších pásiem. Jed tohto pavúka je veľmi účinný, mortalita je 9 zo sto, „našťastie” u nás sa nevyskytuje. Arachnofauna Slovenska zahrňuje 67 známych druhov zo 17 rodov. theridiidae-01

 

 

 

Kľúč rodov pre čeľaď Theridiidae

1 PSO sú veľmi drobné, ZSO stoja ďaleko od seba, ale sú zblížené s postrannými očami oboch rad, s ktorými na každej strane tvoria skupinu 3 očí. Abd takmer guľatý. Drobné pavúky, asi 1 – 2 mm …2

— postavenie očí iné …3

2 (1) Abd je kryté tvrdým štítkom (scutum) , mt.1 je asi o 1/4 dlhšia ako ta.1. Všetky ti s 2 tenkými chrbtovými ostňami …Pholcomma 15.11

— abd s mäkkou pokoľkou, ta.1 je o 1/3 dlhšia ako mt.1. Ti nôh bez chrbtových osin. Trb na mt.1 asi 0,33. Samce so stridulačnými ústrojmi …Theone 15.16

3 (1) Postranné oči oboch rad sú od seba vzdialené viac ako o svoj priemer. Abd na prednom okraji vykrojený, dozadu rozšírený, opatrený dvoma hrbolčekmi, uťatý, takmer trojhranný. Kon.3 sú omnoho kratšie ako ostatné. V kľudu majú pavúky oba predné páry nôh natiahnuté pozdĺž tela dopredu, obidvoje zadné dozadu. Tkajú nenápadné siete, redukované v podstate na 2 vlákna lapacie, jedno vlákno horizontálne a 2 vlákna prídržné …Episinus 15.06

— postranné očí oboch rad sa dotýkajú, alebo sú len málo vzdialené. Abd nie je v obrysu trojuholníkovitý, dozadu rozšírený …4

4 (3) PSO sú spravidla väčšie a od seba viac vzdialené ako ZSO …5

— PSO nie sú väčšie ako ZSO, ak sú väčšie, potom sú od seba menej vzdialené ako ZSO …6

5 (4) Abd je smerom dozadu zúžený a zašpicatený, snovacie bradavky sú zhora viditeľné. Clypeus samcov vysoký, samíc spravidla nižší. Pazúrik ped samice podobný ako u druhou r. Dipoena . Drobné pavúky, ktorí netkajú siete a lovia korisť, predovšetkým mravce, zakrádaním sa a behom. Združujú sa na rastlinách alebo na zemi v machu a nízkej tráve …Euryopis 15.07

— abd vzadu zaoblený, nad bradavkami vyklenutý, ťažké bradavky nie sú zhora viditeľné. Hl široká, veľmi vysoká a krátka s úzkym vynikajúcim čelom a veľmi vysokým vyhĺbeným clypeom. Pazúrik ped samca sploštený, lopatkovitý, s radou zúbkov na obvode. Stavba kopulačných ústrojov samíc jednoduchá a značne jednotná, epig drobné, u mnohých druhov na tmavom podklade zle viditeľné, takže pri určovaní je často potrebný mikroskopický preparát vulvy …Dipoena 15.04, Lasaeola 15.08

6 (4) PSO sú omnoho väčšie ako PPO, nohy relatívne krátke, ti.1 š/d asi 0,16. Trichobotrie na mt.1 = 0,45 ...Steatoda 15.15

— PSO nie sú väčšie, alebo sú len o málo väčšie ako PPO …7

7 (6) Postranné oči oboch rad sú zreteľne oddelené …Steatoda 15.15

— postranné oči oboch rad sa dotýkajú, alebo (Steatoda – Teutana ) takmer dotýkajú …8

8 (7) Ster je vzadu ukončené krátkou špičkou, ktorá nedosahuje k zadnému okraju cx.4. Kon.4 sú dlhšie ako kon.1. Vzdialenosť PSO je zreteľne menšia ako vzdialenosť ZSO. Abd jednofarebne šedý, hnedavý až čierny …Robertus 15.12

— ster je vzadu predĺžený a vniká hlboko medzi cx.4 …9

9 (8) Výbežok ster je vzadu široko uťatý. Hl, ster a chel sú pokryté množstvom drobných bradavičiek a priehlbiniek. Báza abd i samice s rohovitým prstencom okolo stopky, u samcov s dobre vyvinutými stridulačnými zúbkami. Nohy krátke, tučné (ti.1 d/š = 5-6), všetky mt s trb …Crustulina 15.03

— výbežok ster je vzadu zašpicatený, alebo pavúky iného vzhľadu …10

10 (9) Chel dlhé, silné, u samcov rozbiehavé a s velikými, nápadnými zubami. Trb na mt.1 viac ako 0,5 (len u R. bellicosum = 0,4) …Enoplognatha 15.05, Rugathodes 15.13

— chel normálne, bez nápadných zubov …11

11 (10) Nohy, hlavne ta, silné. Samce: medzi hl a abd vyvinuté stridulačné orgány …Steatoda 15.15

— nohy hlavne ta tenké. Samce: stridulačný ústroj medzi hl a abd veľmi slabo vyvinutý, patrný len pri pozornom pozorovaním silným zväčšením …12

12 (11) Clypeus dopredu sklonený. Ta.ped samca je mohutný, s veľkým cymb, ktoré je na vrcholu pretiahnuté v štíhlu špičku, alebo v širší, dole nad bul sklonený lalok. Samičkin abd vzadu na chrbte s drobným bradavičitým hrbolčekom, ak je hladký, potom epig má tvar odstávajúceho čierneho, tupo zakončeného nechtíka …Neottiura 15.09

— clypeus kolmý, spravidla pod očami vyhĺbený. Epig spravidla so zreteľnou jamkou …13

13 (12) Predný okraj žliabku chel s 3 – 4 zúbkami, zadný s 3 – 5 rovnakými zúbkami. Colulus medzi prednými bradavkami vyvinutý v podobe 2 štetiniek. Chrbát abd so širokým tmavým pozdĺžnym prúžkom, ktorý na každej strane tvorí 2 – 3 laloky. Samce: mt.1 dole na prednej strane s 9 – 10 krátkymi, pri koreni kyjovito zhrubnutými ostňami. Epig málo sklerotizovaná, bledá, priečne vráskata so štíhlym dopredu namiereným a na konci zaobleným jazýčkom (clavom) …Anelosimus 15.02

— predný okraj chel nanajvýš s 1 – 2 zúbkami, zadný neozubený a hladký. Colulus nie je vyvinutý. Samce: mt na spodnej strane bez popísaných tŕňov, epig bez clavu …14

14 (13) Abd je vyšší ako je jeho dĺžka, so strmým sklonom nad bradavkami. Bul s veľkou vyhĺbenou terminálnou apof (konduktorom), pokrytou na vypuklej ploche jemnými zrniečkami, alebo hrubšími bradavkami. Jamka epig hlboká, priečne oválna …Achearanea 15.01

— abd je guľovitý alebo oválny, nižší ako je jeho výška. Pohlavné ústroje jednoduchého tvaru …15

15 (14) Ster vniká medzi cx.4 veľmi širokým, zaobleným výbežkom, ktorý je omnoho širší ako ich hrúbka …Paidiscura 15.10

— výbežok ster je užší, zašpicatený, alebo zaoblený. Vzdialenosť medzi cx.4 je menšia ako ich hrúbka …16

16 (15) Emb nie je pri pohľadu zo strany viditeľný. Terminálna apof je štíhlejšia, dlhšia, vykrojená v dva laloky, z ktorých horný je dlhší. Jamka epig je veľmi široká a len vzadu a po stranách ohraničená ostrým okrajom …Simitidion 15.14

— popis pohlavných orgánov iný …Theridion 15.17

 

 

15.01

rod: Achaearanea

Rod charakteristický svojím tvarom abdomenu, kde abd je vyšší ako je jeho dĺžka a so strmým sklonom nad bradavkami.

15.01.01

ACHAEARANEA LUNATA (Clerck 1757) – pradiarka hájna, hl 1,2 – 1,6 mm. U oboch farebných typov čierneho aj červeného, je vpredu na abd viditeľná stredná páska, a za ňou dve postranné biele škvrny a v zadnej polovici prehnuté, oblúkovito šikmo dopredu zbiehavé prúžky a pred bradavkami široký svetlý pruh, v sfarbení aj v kresbe veľmi premenlivý. Zadoček má tvar vajíčka, na jeho ostrom póle sú bradavky. Malá plocha hl k nemu prisadá priamo neuveriteľným spôsobom. Stopka vychádza zo stredu jeho brušnej strany (pozdĺžne osi oboch časti tela zvierajú medzi sebou pravý uhol). Terminálna apof.bul s veľmi hrubými a riedkymi bradavičkami. Jamka epig vpredu srdcovitá. Robí si najrozsiahlejšie siete zo všetkých našich snovačiek. Úkryt podobný miske obrátenej dnom hore, so prilepenými rastlinnými čiastočkami na povrchu. Vo vnútri môže byť hruškovitý hnedočervený kokón. Mladé pavúky žijú spoločne so samicov v hniezde. Živia sa jej korisťou, ale nie sú kŕmení. Napr. mladé pavúky A. riparia sa aktívne podieľadú na love a so svojov matkou ostávajú dlhší čas ako A. lunata. theridiidae-05 theridiidae-02

 

 

 

 

 

 

15.01.02

ACHAEARANEA TEPIDARIORUM (C. L. Koch 1841) – pradiarka slkeníková, bežný kozmopolitný pavúk. Hl 1,7 – 2,5 mm. Sfarbenie premenlivé. Abd svetlý, alebo tmavo hnedý s tmavšími bodkami a škvrnami, vpredu obyčajne s tmavším prúžkom, vzadu so šikmými rozbiehavými linkami a pred bradavkami s čiernymi priečkami. Terminálna apof.bul s veľmi hustými a jemnejšími zrniečkami. Jamka epiginy priečne elipsovitá, alebo obličkovitá. Trb na mt.1 = 0,32. Geopolit, u nás v skleníkoch a bytoch hojný druh. Siete si robí veľké, kokóny hruškovité, hnedasté. theridiidae-03 theridiidae-04

 

 

15.02
rod: Anelosimus

15.02.01

ANELOSIMUS VITTATUS (C. L. Koch 1836) – hl 1,4 – 1,5 mm. Oba pohlavia majú brucho s výrazným pozdĺžnym čiernym pruhom. Ti.ped v profile je asi 3x kratšia ako ta. Clavus je na konci rozšírený a nedosahuje k prednému okraju epig. Kokón belavý s tenkou pergamenovitou obalovou vrstvou. Obsahuje 30 – 36 žltobielych vajíčok. Na kríkoch v teplých lokalitách. theridiidae-06

 

 

 

15.03

rod: Crustulina

15.03.01

CRUSTULINA GUTTATA (Wider 1834) – veľkosť tela do 2 m, abd s bielymi škvrnami, výnimočne jednofarebné. Nohy čierno prúžkované. Ped samcov veľmi dlhé, cym vybieha vpredu na vnútornom okraji v šikmo dopredu namierenou, na konci uťatou a na prednom okraji niekoľkými drobnými zúbkami opatrenou apof. Epig vzadu s oblým priečnym výčnelkom, vpredu s úzkym priečnym vtlačením. V lesoch, často spoločne s Robertus lividus. Častý druh od februára do decembra. theridiidae-07

 

 

 

 

 

 

15.04

rod: Dipoena

15.04.01

DIPOENA MELANOGASTER (C. L. Koch 1837) – hl 1 – 1,2 mm. Hl a ster tmavohnedé až čierne. Nohy svetlé, tmavo prúžkované. Abd pokryté dlhými dostávajúcimi chĺpkami, alebo štetinkami, zhora sivastý alebo žltastý, tmavšie škvrnitý, po stranách čierny s bielou škvrnou na každom boku, brucho čierne, pred bradavkami s 2 bielymi škvrnkami alebo priečnym pásikom. Abd u samíc v obrysu takmer okrúhly, vpredu slabo vykrojený. Mt.1 je aspoň 2x dlhšia ako ta.1. Tŕne na ti a pt dlhšie ako priemer článku. Na mladých duboch, trnkách, nízkych ihličnanoch. theridiidae-42 theridiidae-08

 

 

15.05

rod: Enoplognatha

15.05.01

ENOPLOGNATHA OVATA (Clerck 1757) – pradiarka bodkovaná, jeden z najhojnejších druhov. Veľkosť 5 – 8 mm. Vyskytuje sa v 3 farebných varietach, siete si robí na kríkoch. Chel samcov sú oveľa väčšie ako u samíc, je to pravdepodobne kvôli bezpečnosti pavúka. Ster žltasté s čiernym úzkym lemom a pozdĺžnym prúžkom. Brucho s čiernym, bielo lemovaným pruhom. Často môžeme nájsť modrastý alebo zelenastý kokón vo zvinutom liste. Na kríkoch a nižšej vegetácii, veľmi hojný druh. Pavúk spriada konce vetví a bylín vyčnievajúcich z rastlinného porastu do čiapkovitého hniezda. Dokáže uloviť aj pomerne silné bezstavovoce napr. včely a osy. theridiidae-10

 

 

 

 

 

15.05.02

ENOPLOGNATHA THORACICA (Hahn 1833) – Abd hnedý, alebo černastý, jednofarebný, nanajvýš s 2 – 3 pármi nepatrných bielych škvrniek. Chel samcov v dolnej tretine článku s veľkým, na spodnom okraji dvoma drobnými zúbkami opareným zubom. Medzi ním a koreňom pazúrika leží menší plochý zúbok. Jamka epig je priečne oválna, čierna, s dvoma otvormi na dne a leží pri zadnom políčku. theridiidae-11

 

 

 

15.06

rod: Episinus

Tieto pavúky sa svojím tvarom tela zreteľne líšia od iných rodov. Abd je úzky, dozadu sa rozšijujúci a na konci je akoby zrezaný. Nohy sú natiahnute dopredu a dozadu, čo pripomýna čeľustanatky (č. Tetaragnathidae). Pavúky si stavajú zaujímavú redkukovanú lalpaciu sieť tvaru H, tvorí ju len dvojica zvislých vlákien s kvapkou lepu a jedno priečané vlákno.

15.06.01

EPISINUS ANGULATUS (Blackwall 1836) – hl 1,5 až 1,6 mm, so širokým pozdĺžnym tmavým pruhom a 2 zreteľnými prúžkami súbežnými so svetlým okrajom (druh E. truncatus tieto tmavé pruhy nemá, aspoň nie tak zreteľné). Nohy žltasté so širokými tmavými prúžkami. Kokón je guľatý, alebo hruškovitý 6 – 7 mm veľký, čisto biely, na povrchu s riedkou, vnútri s hustou a jemnejšou tkaninou, ktorá obaľuje 27 – 47 svetlých červených vajíčok. Kokón visí na krátkej stopke v machu, či spodku kameňov. Pavúka nájdeme v tráve a na kríkoch do mája do augusta, pomerne hojný druh. theridiidae-43

theridiidae-12

 

 

 

 

 

 

15.06.02

EPISINUS TRUNCATUS (Latreille 1809) – dĺžka 1,7 až 1,9 mm. Hl černastá, bez kresby, alebo len s veľmi nezreteľnou kresbou. Vzdialenosť ZSO je asi tak veľká ako ich priemer. Fe.1,2,4 a ti.1,2,4 sú jednofarebne tmavé. Kokón ako u E. angulatus . Na kríkoch, vresu a iných nižších rastlinách. theridiidae-13

 

 

 

15.07

rod: Euryopis

Abd je smerom dozadu zúžený a zašpicatený, snovacie bradavky sú zhora viditeľné. Clypeus samcov vysoký, samíc spravidla nižší. Pazúrik ped samice podobný ako u druhou r. Dipoena. Drobné pavúky, ktorí netkajú siete a lovia korisť, predovšetkým mravce, zakrádaním sa a behom. Združujú sa na rastlinách alebo na zemi v machu a nízkej tráve.

15.07.01

EURYOPIS FLAVOMACULATA (C. L. Koch 1836) – hl 1,1 – 1,2 mm. Abd olivovo hnedý, s niekoľkými párovitými, striebristo, alebo perleťovo lesklými škvrnami na chrbte a po bokoch. Nohy jednofarebné žlté, alebo hnedé a bez tmavých prúžkov. Zadná očná rada veľmi slabo dozadu ohnutá (rekurvná), vzdialenosť ZSO je menšie ako ich vzdialenosť od ZPO. Vnútorný roh predného okraja cym je pretiahnutá v kužeľovitý prehnutý výrastok. Jamka epig je plytká, málo zreteľná, vpredu srdcovito ohraničená, vzadu otvorená a leží pred zadným okrajom políčka epig. Vo vresu, spadnutých listoch a machu hojný druh. theridiidae-14

 

 

 

15.08

rod: Lasaeola

15.08.01

LASAEOLA TRISTIS (Hahn 1833) – hl samíc 1,2 – 1,5 mm, samca 0,9 – 1,1 mm, je omnoho dlhšia ako vysoká s pozvoľným zadným sklonom, bez hlbokej chrbtovej jamky nanajvýš s plytkým vtlačením. Hl hnedá až čierna, abd lysý, alebo iba len s veľmi riedkymi chĺpkami, jednofarebne čierny, nohy tmavé, len fe.4 v bazálnej polovici a ti.4 pri koreni žltasté, alebo žltasto-červenasté. Mt.1 aspoň 2x dlhšia ako ta.1. Ta.ped samca drobnejšie. Jamka epig drobná. ZSO sú od ZPO 2x viac vzdialené ako medzi sebou. Na nízkych borovičkách od mája do júla, hojný druh. Loví mravce, ktoré navštevujú vošky. theridiidae-15

 

 

 

15.09

rod: Neottiura

15.09.01

NEOTTIURA BIMACULATA (Linnaeus 1767) – hl 1 až 1,2 mm. Ster samcov v strede s nepatrným výčnelkom. Abd tmavohnedé s bielym, alebo žltým pozdĺžnym prúžkom, ktorý sa niekedy dozadu rozširuje, alebo tvorí na každej strane 3 laloky, niekedy je celý chrbát abd matne biely, žilkovaný. Ped a nohy samíc svetlo žltohnedé. Fe.4 pri koreni so špicatou ostrohou. Mohutné cym, na vrchole s 2 špičkami. Epig tvorí odstávajúci čierny hrbolček. Na nižších rastlinách a v tráve vlhších miest. Guľovitý biely kokón visí v sieti pri vyrušení ho samička prenáša pripevnený na snovacie bradavky. theridiidae-16

 

 

 

 

 

15.09.02

NEOTTIURA SUAVEOLENS (Simon 1879) – hl 1,2 – 1,3 mm. Ster samca bez hrbolčeku, fe.4 bez ostrohy. Abd vzadu na chrbte s drobným hrbolčekom, u samcov čierny s niekoľkými bielymi škvrnkami, u samíc biely, mramorovaný, s 3 tmavými priečnymi prúžkami na každom boku a tmavou škvrnkou pred hrbolčekom. Nohy svetlé, u samíc s čiernymi prúžkami na konci článku, u samcov s tmavým pozdĺžnym prúžkom na fe. Výskyt na stepných lokalitách. theridiidae-17

 

 

15.10

rod: Paidiscura

Rod niekedy radený pod r. Theridion, s ktorým má veľa spoločných znakov. Platí tu, že ster vniká medzi cx.4 veľmi širokým, zaobleným výbežkom, ktorý je omnoho širší ako ich hrúbka (toto u r. Theridion nie je). U nás nájdeny iba jeden druh.

15.10.01

PAIDISCURA PALLENS (Blackwall 1834) – hl 0,7 mm, aspoň s náznakom stredného pozdĺžneho hnedého prúžku. Abd hlavne u samíc guľovitý s málo zreteľným úzkym pozdĺžnym prúžkom a veľkou priečnou škvrnkou v strede. Sfarbenie žltasto-biele až do zelenkasta, chitín takmer priesvitný. Nohy bledé, priesvitné. Emb je tenký, čierny, na vrchole bul v priečny pruh stočený. Jamka epig drobná úzko obličkovitého obrysu, len vzadu a po stranách ohraničená. Spriada siete na listoch kríkov, hlavne mladých dubov v lesnom podraste a na lesných okrajoch. Kokón biely, guľovitý, v krátku tučnú stopku pretiahnutý, opatrený v mieste, kde sa stenčuje a prechádza v stopku, vencom odstávajúcich zúbkov. Kokón nájdeme na spodnej starane listov, bsahuje asi 20 bledých vajíčok. Samce dospievajú v apríli – máji, samica až do júna. theridiidae-18

 

 

 

15.11

rod: Pholcoma

15.11.01

PHOLCOMMA GIBBUM (Westring 1851) – dĺžka 1,4 – 2 mm. Hl a nohy žltočervené, abd hnedý, u samcov s 2 pármi vtlačených bodiek na chrbte. Abd je kryté tvrdým štítkom (scutum), mt.1 je asi o1/4 dlhšia ako ta.1. Všetky ti s 2 tenkými chrbtovými ostňami. Nájdeme ho pomerne hojne v machu a lesnej hrabanke. Kokóny asi len 2 mm veľké, oválne, alebo vajcovité, biele, krátkou stopkou pripevnené k listu, alebo k spodnej časti machu. Obsahujú vždy len 3 vajíčka. theridiidae-19

 

 

 

15.12

rod: Robertus

Ster je vzadu ukončené krátkou špičkou, ktorá nedosahuje k zadnému okraju cx.4. Kon.4 sú dlhšie ako kon.1. Vzdialenosť PSO je zreteľne menšia ako vzdialenosť ZSO. Abd jednofarebne šedý, hnedavý až čierny.

15.12.01

ROBERTUS ARUNDINETI (O. P. – Cambridge 1871) – hl 1,3 – 1,4 mm. Bul takmer guľovitý, emb, veľmi dlhý, štetinovitý. Terminálna apof široká, na konci vykrojená v dve krátke rovnobežné špičky. Epig vybieha krátkym cípom za epigastrálnu ryhu. Pri báze okrúhlych receptakulí presvítajú 2 – 3 priečne špirálovité chodby. Nájdeme ho v tráve, machu a rašeliniskách na lesných močiaroch, ale i na lúke a poliach. theridiidae-20

 

 

 

 

 

15.12.02

ROBERTUS LIVIDUS (Blackwall 1836) – hl 1,4 až 1,7 mm. Ti.ped samca pri pohľade zhora takmer 2x kratšia ako pt. Bul bez odstávajúceho zuba a cym s hladkou špičkou, bez pazúrika. Terminálna apof je hlboko rozseknutá v 2 rozbiehavé špičky. Jamka epig veľká, čierna, plytká, vpredu srdcovitá. Náš bežný druh všetkých vlhkých lesov, v opadanke a machu. Dospieva 2x v roku (apríl – júl, august – september). theridiidae-45 theridiidae-21

 

 

 

 

 

15.12.03

ROBERTUS TRUNCORUM (L. Koch 1872) – hl 1,6 – 2 mm. Ti.ped samca pri pohľadu zhora sotva kratšia ako pt. Ako u R. lividus má bul bez odstávajúceho zuba a cym s hladkou špičkou, bez pazúrika. Oba zúbky terminálnej apof sú kratšie, málo pigmentované a taktiež i málo zreteľné. Jamka epig je menšia, okrúhla, s pozdĺžnym jazýčkom na dne. Podobný druhu R. lividus, no o niečo väčší. Nájdeme ho najskôr v machu horských lesov. theridiidae-22

 

 

15.13

rod: Rugathodes

Rod Rugathodes ako Miller v 1971 uvádza pod r. Enoplognatha. Na našom území tento rod zahrňuje dva známe druhy. Druh R. bellicosum je blízkym príbuzný druhom r. Enoplognatha , ale trb na mt.1 nedosahuje až 0,5 ako je to u tohto príbuzného rodu, ale iba do 0,4. Dokonca niektoré iné publikácie (Heimer, Nentwig 1991) uvádzajú tento druh do r. Theridion.

15.13.01

RUGATHODES BELLICOSUS (Simon 1873) – hl 0,8 – 1 mm. Abd hnedý, v strede s veľmi širokým, po stranách 3 – 4 laločnatým svetlejším pruhom, s 2 – 3 škvrnkami v pozdĺžnej ose. Veliký zub chel samcov má apikálne na vnútornej strane 2 – 3 drobné zúbky a menší zúbok pri koreni smerom ku kĺbu pazúrika. Epig je drobná, priečne oválna, rozdelená pozdĺžnou líniou v 2 polovice. Ide o horský druh. Robí si siete medzi balvanmi terás u lesných ciest a bystrín. Samice nosia belostný kokón pripevnený na bradavkách a pridržujú ho jednou zadnou nohou. theridiidae-23

 

 

 

15.14

rod: Simitidion

15.14.01

SIMITIDION SIMILE (C. L. Koch 1836) – hl 0,8 – 1,2 mm, svetlo hnedá, tmavo lemovaná. Emb nie je pri pohľadu zo strany viditeľný. Terminálna apof je štíhlejšia, dlhšia, vykrojená v dva laloky, z ktorých horný je dlhší. Jamka epig je veľmi široká a je vzadu po stranách ohraničená ostrým okrajom. Nájdeme ho na nízkych borovičkách a na vresu, trb na mt.1 = 0,27. theridiidae-25

 

 

15.15

rod: Steatoda

Pradiarky si spriadajú nepravideeľnú sieť na roznej vegetácii, ale aj v domácnostiach. Zo splete vlákien smerujú k zemi chytacie vlákna pokryté kvapkami lepu. Dokážu pomerne dlho vydržať bez prijímania potravy. Charakteristická pre tento rod je schopnosť stridulácie u samcov.

15.15.01

STEATODA ALBOMACULATA (De Geer 1778) – hl 2 až 2,4 mm, abd čierny s 5 pármi svetlých rôzne splývajúcich škvŕn v pozdĺžnej rade a so svetlým laločnatým alebo zubatým lemom, zriedka celý čierny. Hl a ster jemne zjazvené. Stredné očné políčko štvorcovité. Clypeus tak vysoký ako dĺžka stredného očného políčka. Ti.1 š/d = 0,19, trb na mt.1 = 0,41. PSO nie sú väčšie alebo sú len o málo väčšie ako PPO a postranné oči oboch rad sú zreteľne oddelené (toto platí aj pre S. phalerata). Bul na vrchole s dlhou, mohutne mrkvovitou, na špičke trochu zahnutou apof. Jamka epig veľká, priečne štvoruholníkovitá a dozadu otvorená. Pod kameňmi na teplých slnečných miestach. Pomerne hojný druh. theridiidae-27

 

 

 

 

 

15.15.02

STEATODA BIPUNCTATA (Linnaeus 1758) – hl 1,8 až 2,5 mm, bodkovaná, nohy relatívne krátke, ti.1 š/d asi 0,16. Trb na mt.1 = 0,45 (toto iba pri S. bipunctata). Abd čokoládovo hnedý, lesklý, s pozdĺžnou svetlou páskou a svetlým okrajovým prúžkom v prednej polovice. Brucho okrové s tmavším pozdĺžnym pruhom. PSO sú omnoho väčšie ako PPO. Bul na vrchole s veľkou podkovovitou apof. Epig veľká, lichobežníkovitá, so zdvihnutým zadným okrajom a s úzkym pozdĺžnym kýlom. Samce má nápadné veľké ped a dobre vyvynutý stridulačný orgán, tvorí ho veľký počet jemných ostrých líšť ležiacích po stranách zadného okraja prosomy, oproti nim sa pohybuje ostrá hrana na prenom okraji abd. Pri námluvách vydáva samec pomocou stridulačných orgánov a striedavých pohybov abd cvrkotavý zvuk, ktorým vyláka samicu z jej úkrytu. Párenie prebieha na svadobnej pavučine, ktorú k sieti samice pripriadol samec. Dospievanie je celoročné a párenie prebieha na začiatku jari a na jeseň, kedy v sieti samičiek môžeme nájsť ružovo sfarbené vajíčka, ukryté v kokóne opradenom riedkymi vláknami a umiestnenom na okraji hniezda. Všade v príbytkoch, stajniach na povalách a v dutých stromoch. theridiidae-32theridiidae-28

 

 

 

 

 

15.15.03

STEATODA CASTANEA (Clerck 1757) – lab je širšie ako dlhé, vpredu široko uťaté (platí aj pre S. grossa). Hl 2,5 – 3,5 mm. Ti.ped veľmi štíhle, omnoho dlhšie ako ta. Emb podobný ohnutému tŕňu. Jamka epig plytká, málo zretele ohraničená, vzadu poklesnutá v priečnu štrbinu. V budovách a pod kôrou stromov, hojný druh. Kokón oválne (7 x 4 mm), belavý, so 70 – 120 svetložltých vajíčok. theridiidae-29

 

 

 

 

 

15.15.04

STEATODA GROSSA (C. L. Koch 1838) – lab je širšie ako dlhé, vpredu široko uťaté (platí aj pre S. castanea). Hl 2,5 – 3 mm. Ta.ped je kratšia ako ti. Emb závitovitý. Jamka epig takmer polkruhovitá. Geopolitne rozšírený druh, častý v domácnostiach. theridiidae-30

 

 

 

 

 

15.15.05

STEATODA PHALERATA (Panzer 1801) – hl 2,2 až 2,5 mm, abd čierny, vpredu so žltým, riedko belavým lemom, s niekoľkými škvrnami v pozdĺžnej osi a na každom boku za stredom s priečnym prúžkom. Tato kresba je veľmi premenlivá a niekedy chýba úplne. Hl a ster so vtlačenými bodmi (u samcov), alebo hrubo vráskate (u samíc). Stredné očné políčko j e vpredu trochu užšie ako vzadu a je dlhšie ako vzadu široké. Clypeus je 2x vyššie ako dĺžka očného políčka. Nohy tučné, ti.1 š/d = 0,3. Trb na mt.1 = 0,67. PSO nie sú väčšie alebo sú len o málo väčšie ako PPO a postranné oči oboch rad sú zreteľne oddelené (pozri S. albomaculata ). Bul s dlhým voľným, v oblúku pretiahnutým emb a vpredu na vonkajšej strane s hákovitou apof epig veľká, jej jamka je širšia ako dlhá, vpredu rozdelená a vzadu na každej strane s kapsovitou priehlbinou. V tráve na suchých teplých miestach od mája dosť hojný druh, ktorý si robí drobné siete 1 – 2 cm nad zemou. Niekedy Asagena phalerata. theridiidae-31

 

 

 

 

 

15.15.06

STEATODA TRIANGULOSA (Walckenaer 1802) – pradiarka zemná, hl 1,6 až 2 mm. Abd hnedočierný s pozdĺžnym svetlým pruhom, vybiehajúcim na každej strane v 3 – 4 dlhé a široké zuby (laloky) a po boku s laločnatým svetlým lemom. Nohy, hlavne ta silné. Samce medzi hl a abd silne vyvinuté stridulačné orgány (platí aj pre S. grossa a S. castanea). Lab je trojuholníkovité, aspoň tak dlhé ako široké. Špička g-cx, prečnieva pred lab. Ti samca štíhle, omnoho dlhšie ako ta. Terminálna apof.bul je plochá, remienkovitá, podľa pozdĺžnej osi ľahko skrútená. Kokón guľovitý, 5 mm veľký, biely, riedky, ťažké vajíčka presvitajú, zavesené v sieti na nitke. Počet vajíčok 24 – 38. Častý druh na povalách a v bytoch. theridiidae-30

 

 

 

15.16

rod: Theonoe

15.16.01

THEONOE MINUTISSIMA (O. P. Cambridge 1879) – pradiarka najmenšia, pavúk miniatúrneho vzrastu, veľkosti 1,1 – 1,3 mm. Hl černastá, nohy hnedé, abd šedé až čierne, so 4 spravidla dobre patrnými vtlačenými bodkami na chrbte. Obýva mokré rašeliniska vrchovísk. theridiidae-34

 

15.17

rod: Theridion

15.17.01

THERIDION IMPRESSUM L. Koch 1881 – pradiraka starostlivá, hl 1,1 až 1,7 mm. Abd v strede s pozdĺžnou belavou, žltavou, alebo červenavou širokou páskou, ohraničenou po oboch stranách čiernym alebo tmavohnedým pruhom, rozdeleným priečnymi bielymi úzkymi prúžkami na 4 – 5 segmentov. Fe.ped samca je pri báze zhrubnutá, opatrená drobnými zrniečkami. (toto platí aj pre T. sisyphium). Terminálna apof.bul je prehnutá, len asi o 1/2 kratšia ako široká. Jamka epig je priečne oválna. Veľmi podobný druhu T. sisyphium , ale v priemere je T. imprssum o niečo väčšia a dospieva neskôr (od júla) a siete si stavia na vyšších z porastu vyčnievajúcich bylinách medzí, úhorov a pod. Úkryt miskovitý, dole otvorený, na povrchu so suchými lístkami a mŕtvolkami hmyzu. Matka sa stará o mláďatá, ktoré sa živia jej korisťou ňou ulovenou a natrávenou. Matka po čase hynie a jej telo vysajú mláďata. theridiidae-35

 

 

 

 

 

15.17.02

THERIDION NIGROVARIEGATUM Simon 1873 – ti.ped je na vonkajšej strane predĺžená lopatkovitým zaobleným výbežkom. Hl 1 – 1,2 mm, bledo žltá a úzkou pozdĺžnou tmavou linkou, ktorá sa vpredu rozdvojuje, ale nedosahuje k očiam. Abd biely, citrónovo žltý, niekedy s radami čiernych škvŕn, poprípade so širokou čiernou pozdĺžnou páskou vpredu a s párovitými škvrnami v zadnej polovici. Nohy so širokými čiernym prúžkami. Drobná epig má po strane 2 malé bledé oválne štrbinky, oddelené širokou pozdĺžnou, vzadu kotvicovito rozšírenou a klenutou prepážkou. Na kríkoch v teplých polohách. theridiidae-36

 

 

 

 

15.17.03

THERIDION PICTUM (Walckenaer 1802) – hl 1,2 až 1,8 mm, hlinovito žltá, hnedo lemovaná a s hnedým pozdĺžnym prúžkom, ktorý sa v strede trochu zužuje. Ster s tmavým lemom, nohy červenožlté, hnedo prúžkované a škvrnité. Abd má 1. lalok odlišný od ostatných, je štíhlejší, zaoblenou špičkou ukončený, taktiež ostatné laloky sú +/- zašpicatené a štíhle. Bul pri pohľadu zo strany má na spodnej strane dobre viditeľný, útlo remienkovitý, dopredu namierený a súbežne s okrajom bul prehnutý emb. Terminálne apof je široká, ukončená 2 rovnako velikými lalokmi. Jamka epig je i vpredu zreteľne ohraničená. Trb na mt.1 = 0,42. Na kríkoch a vyšších rastlinách. Úkryt zvoncovitý, nepokrytý zbytkami rastlina telami hmyzu. Kokón sivohnedý a guľovitý, 4 mm veľký. theridiidae-37

 

 

 

 

 

15.17.04

THERIDION PINASTRI L. Koch 1872 – hl 1,2 až 1,4 mm, hnedožltá, k okraju trochu tmavšia. Stredný prúžok abd je tehlovo červený, po oboch stranách ohraničený bielymi vlnovkami. Boky a brucho abd biele, hnedo sieťkované, okolo bradaviek čierna škvrna. Nohy žltasto hnedé, tmavo prúžkované. Stredná apof.bul odstáva kolmo v podobe prehnutého tŕňa. Taktiež terminálna apof je podobná tŕňu. Jamka epig nie je pozdĺžne rozdelená. theridiidae-38

 

 

 

 

 

15.17.05

THERIDION SISYPHIUM (Clerck 1757) – pradiarka smreková, hl 1,1 až 1,7 mm. Abd v strede s pozdĺžnou belavou, žltavou, alebo červenavou širokou páskou, ohraničenou po oboch stranách čiernym alebo tmavohnedým pruhom, rozdeleným priečnymi bielymi úzkymi prúžkami na 4 – 5 segmentov. Fe.ped samca je pri báze zhrubnutá, opatrená drobnými zrniečkami. (platí aj pre T. impressum). Terminálne apof.bul je rovná, krátka, len 3 – 4x. dlhšia ako široká. Jamka epig okrúhla, alebo v obrysu hruškovitá, trochu dlhšia ako široká, dozadu zúžená. Kokóny vatovité, šedo-zelené. Sieť si spriada na roznych kríkoch (T. impressum preferuje vysoké byliny vyčnievajúce z trávnatého porastu). Na nízkych smrekoch, boroviciach, všade dosť hojný druh. Dospieva v máj až jún. Úkryt miskovitý, dole otvorený, na povrchu so suchými lístkami a mŕtvolkami hmyzu. Samica sa stará a kŕmi mláďatá dhšiu dobu ako je to u T. impressum , pomáhajú jej pri levení a spracovávaní korysti. theridiidae-39

 

 

 

 

 

15.17.06

THERIDION TINCTUM (Walckenaer 1802) – Hl 1,2 až 1,5 mm, žltasto biela s pozdĺžnym čiernym klinovým prúžkom. Ster čierno lemované a s pozdĺžnou čiernou, niekedy v niekoľko škvrniek rozpadnutou linkou. Chel samca zúžené, rozbiehavé. Nohy s čiernymi prúžkami a škvrnami. Na nízkych borovičkách a kríkoch. Epig priečne elipsovitá, 2,5x širšia ako dlhá, v pozdĺžnej osi v strede trochu zaškrtená. Trb na mt.1 = 0,9. theridiidae-40

 

 

 

 

 

15.17.07

THERIDION VARIANS Hahn 1833 – pradiarka kríková, stredný pozdĺžny pruh abd vybieha po stranách v ostro, alebo pravouhlé zuby, oddelené zárezy sú zaoblené. Hl 1 – 1,3 mm, žltavá s čiernou pozdĺžnou páskou a tmavým okrajom. Ster široko čierno lemované, nohy bledé, šedé škvrnité a prúžkované. Na kríkoch všade hojný druh. Kokóny guľovité, biele. Bul v strede na spodnej strane so širokou, dole a dopredu namierenou, na konci v 2 zuby vykrojenou apof. Brucho samcov v prednej polovici silne vypuklé, tmavo pigmentované. Jamka epig okrúhla, jej zadný okraje zdvihnutý v britký kýl, predný okraj je opatrený drobným nechtíkom. theridiidae-46theridiidae-41