Sociálne žijúci pavúk loviaci vo svorkách Stegodyphus mimosarum Pavesi, 1883 zabije aj desaťnásobne väčšiu korisť

Autor: Stanislav Korenko.

Sociálne žijúci pavúk Stegodyphus mimosarum (Obr. 1) je rozšírený v rôznych častiach Afriky a na Madagaskare, kde žije vo veľkých skupinách. Rozmerné pavúčie hniezda a ich osadenstvo sa môže skladať až z niekoľkých stoviek jedincov. Ich hniezda nájdeme na stromoch, v krovinách ale taktiež na ľuďmi postavených štruktúrach ako sú napríklad ploty (Seibt, Wickler 1988, Crouch, Lubin 2000) (Obr. 2). Jednotlivé hniezda sa nachádzajú často v blízkosti iných hniezd alebo sú jednotlivé skupiny hniezd vzdialené od ostatných stovky kilometrov. Nové hniezda sú založené vďaka ich značnej schopnosti sa šíriť aj na veľké vzdialenosti (Seibt, Wickler 1988) alebo sa určitá skupina pavúkov oddelí od materského hniezda a vytvorí si svoje vlastné hniezdo (Crouch, Lubin 2001). Na druhej strane v určitých periódach ich kolónie lokálne vymierajú (Seibt, Wickler 1988). Prečo sa tieto lokálne apokalypsy dejú nie je známe. Ich vymieranie sa dá vysvetliť buď úplnou mortalitou celej komunity z bližšie neznámych príčin, alebo ich enormnou migráciou z hniezda.

fig01s

Obr. 1

 

Tak ako v každom spoločenstve existujú určité pravidlá aj pavúčie komunity fungujú na podobných princípoch. Zaujímavé poznatky poskytla štúdia Laskowski, Pruitt (2014), ktorá zistila, že i u týchto pavúkoch sú individuálne rozdiely v chovaní jednotlivých jedincov potrebné pre fungovanie v spoločenstve, tak ako je tomu aj v spoločnosti ľudí.

Fig02s

Fig04s

Obr. 2 (hore), 3 (dole)

Na skupinu hniezd tohto zaujímavého sociálne žijúceho pavúka som sa stretol pri túlaní sa Juhoafrickou republikou v spoločnosti Charlesa R. Haddada z University of the Free States v Bloemfontein, Stana Pekára, Evy Líznarovej a Lenky Sentenskej z Masarykovej univerzity (Obr. 3, 4). Veľké hniezda pavúkov druhu S. mimosarum sme našli na plotoch lemujúcich hlavnú cestu pustinou niekde na juhu krajiny (Obr. 2). Prekvapila ma impozantná technika lovu veľkých zlatohlávkov, ktorí boli viac ako desaťnásobne väčší ako samotné pavúky (Video xx). Niekoľko sekúnd po zachytení sa chrobáka v sieti ho napadol prvý pavúk a v zapätí sa pridali ďalší a ďalší a ďalší, až bolo isté, že smrti neunikne. Kooperácia jednotlivých pavúkoch v loviacej „svorke“ a účinný jed, ktorý pavúky svojimi chelicerami vstrieknu do koristi cez najslabšie miesta brnenia tohto veľkého a silného chrobáka bola jedinečná a pre ich obeť smrtiaca.

Fig03s

Fig05s

Obr. 4 (hore), 5 (dole)

Potravné správanie predátorov loviacich v skupinách je určované veľkosťou skupiny a veľkosťou koristi. Korisť napadnutá viacerými pavúkmi má veľmi malú šancu z pavúčej siete uniknúť ako pri napadnutí len jedným osamoteným pavúkom. Každopádne v jednote je sila. Na druhej strane kŕmenie je menej efektívne ak je skupina príliš veľká ako to potvrdila štúdia Ward, Enders (1985) kde sa zistilo, že pavúky síce kooperujú, ale na druhej strane sú aj pekní „držgroši“. Ak lovia v skupine, každý jedinec sa snaží investovať do lovu čo najmenej jedu a tráviacich enzýmov pravdepodobne dúfajúc, že sa nájde blbeček čo túto večeru za neho zaplatí.
Taktiež títo smrtiaci predátori pri love rozmýšľajú a zbytočne neriskujú. Ak je korisť menšia uhryznú ju priamo do tela ale ak je príliš veľká a potencionálne nebezpečná uhryznú ju do končatín a okrajových častí tela. Keď je korisť usmrtená tak ju spoločne vtiahnu do bezpečia hniezda kde sa kŕmia a o potravu delia s ostatnými. Pavúky, ktoré sa zúčastňujú na love paralyzujú koriť uhryznutím hneď pri prvom kontakte. Tí, ktorí sa pridajú k lovu neskôr sa snažia svoj účinný jed ušetriť ak je už korisť dostatočne paralyzovaná a ďalšie plytvanie drahocenným jedom nie je nutné (Ward, Enders 1985).Fig06s

Fig07s

Fig08s

Obr. 6-8 (z hora dole)

Rod Stegodyphus zahrňuje 21 druhov zväčša rozšírených v rôznych oblastiach Afriky a hoci sú tieto pavúky prevažne známe kvôli ich sociálnemu spôsobu života, niektoré druhy žijú solitárne. Tie často nájdeme na rovnakých lokalitách ako aj ich sociálnych bratrancov, ako bola nájdená aj samica stepníka Stegodyphus sabulosus Tullgren, 1910 (Obr. 6), ktorá sa schovávala vo svojom hniezdne na vegetácii (Obr. 7, 8). Je zaujímavé, že tieto solitérne žijúce pavúky často parazitujú na sieťach svojich sociálne cítiacich bratrancov a kradnú im ich koriť. Pozorovania vedcov Wickler, Seibt (1988) odhalili, že títo samotárski piráti nie lenže kradnú ich ulovenú potravu, ale taktiež týchto rodinne založených pavúkov požierajú priamo v ich hniezdach. Je až pozoruhodné aké podobnosti s ľudskou spoločnosťou sa v ríši pavúkom môžu nájsť.

Zdroj:
Crouch T, Lubin Y. 1988. Population stability and extinction in a social spider Stegodyphus mimosarum (Aranea: Eresidae). Biological Journal of the Linnean Society 72, 409-417.
Crouch T, Lubin Y. 2000. Effects of climate and prey availability on foraging in a social spider, Stegodyphus mimosarum (Araneae, Eresidae). Journal of Arachnology 28, 158-168.
Crouch T, Lubin Y. 2001. Population stability and extinction in a social spider Stegodyphus mimosarum (Araneae: Eresidae). Biological Journal of the Linnean Society 72(3), 409–417.
Laskowski KL, Pruitt JN. 2014. Evidence of social niche construction: persistent and repeated social interactions generate stronger personalities in a social spider. Proceedings of the Royal Society B 281, 20133166.
Seibt U, Wickler W. 1988. Interspecific tolerance in social Stegodyphus spiders (Eresidae, Araneae). Journal of Arachnology 16, 35-39.
Ward PI, Enders MM. 1985. Conflict and Cooperation in the Group Feeding of the Social Spider Stegodyphus mimosarum. Behaviour 94, 167-182.
Wickler W, Seibt U. 1988. Two species of Stegodyphus spiders as solitary parasites in social S.dumicola colonies (Araneida, Eresidae). Verhandlungen des naturwissenschaftlichen Vereins Hamburg (NF) 30, 311-317.

Author: korenko

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *