Tak čo uhryzla niekoho do zadnice alebo nie? Pradiarka jedovatá – zápřednice jedovatá – Cheiracanthium punctorium (Villers, 1789)

Autori: Ľudmila Černecká, Stanislav Korenko.

V slovenských a českých médiách sa neustále objavujú články s bombastickými titulkami: „Objav, pradiarky/zápřednice jedovatej, jedného z najnebezpečnejších druhov pavúka v Európe!“ a bulvárne správy týmto podobné. Už z názvu tohto druhu vyplýva, že sa jedná o jedovatý organizmus. No pravdou je, že takmer všetky druhy pavúkov sú jedovaté, a nedesia nás až tak. Výnimkou sú druhy z čeľade Uloboridae, ktoré nemajú jedové žľazy a lovia skôr za pomoci dômyselnej techniky lovu a ich prepracovaných sietí (Buchar, Kůrka 1998). U väčšiny pavúkov je jed hlavná zbraň pri útoku na svoju korisť.

cheiracanthium01b

Obr. 1 Pradiarka jedovatá

Pradiarka jedovatá (Cheiracanthium punctorium) (Obr. 1) a niekoľko jej príbuzných z rovnakého rodu Cheiracanthium sa na Slovensku vyskytujú dlhé roky. Už v 60-tich rokoch bolo popísané pozorovania pradiarky jedovatej na strednom Slovensku. No tento nález nebol potvrdený, a nie je isté či nešlo o zámenu s iným druhom z tohto rodu. Na území Českej a Slovenskej republiky tento druh expandoval v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a údaje o jeho výskyte sú už známe z južnej Moravy, Českého středohoří a z niektorých častí Polabí (Miller, 1971, Gajdoš et al., 1999, Dolanský 2011).

Nápadný druh s veľkým telom a veľkými chelicerami, robí si nápadné zámotky na vrcholkoch lúčnej vegetácie (Obr. 2). Je to pomerne teplomilný druh. Nájdeme ho aj na vlhkých aj suchých lúkach. Zámotky na vegetácii začínajú mladé pavúky budovať v máji, kedy dosahujú veľkosť do 5 mm. Rastom ich tela sa zväčšuje aj veľkosť zámotku. U dospelých samíc, ktoré strážia kokón s vajíčkami môžu dosahovať niekoľko centimetrov. Preferujú stavbu zámotku na trstine (Calamagrostis epigejos) ale nepohrdnú ani inou vegetáciou. Na jeseň mláďatá opúšťajú kokón a samica umiera. Pradiarka jedovatá dospieva koncom júna až začiatkom augusta (e.g. Dolanský 2011). Pavučinové hniezdo je ako nedobytná pevnosť, veľmi ťažko sa otvára, vlákno je pevné a husto zapradené do stebla trávy. Človek ho musí roztrhnúť aby sa pozrel na obyvateľa zámotku. Osobne sme sa stretli s viacerými jedincami tohto druhu, nikdy sme ich však zbytočne nechytali do ruky a nikdy nám neublížili. Ukryté jedince hlboko v zámotku neohrozujú človeka a pri strete s nimi neprejavujú iniciatívnu agresivitu a preto je potrebné povedať, že pradiarok sa netreba prehnane obávať, no nie sú to druhy pavúkov, ktoré by bol radno brať do ruky, možnosť uhryznutia u tohto druhy je značná.

cheiracanthium02Obr. 2 Zámotok pradiarky jedovatej na vrcholkoch lúčnej vegetácie

Na koľko sú nebezpeční títo zabijáci?
Pradiarky z čeľade Cheiracanthium (anglicky yellow sac spiders) sú aj vedeckými kruhmi považované za jediné potencionálne pre človeka nebezpečné v strednej Európe (Durrheim, Barnett 2004, Vetter et al. 2006). Hoci sa nejedná o smrteľné nebezpečenstvo, smrť uhryznutím ani žiadne vážne zdravotné problémy neboli nikdy popísané, v niektorých prípadoch sa vyskytovala mierna nekróza kože. Štúdie ako sú Vetter et al. (2006), Maretic (1962) popisujú iba jeden prípad nekrózy spôsobený uhryznutím pavúka rodu Cheiracanthium v Európe za 50 rokov. Žiadne nekrózy spôsobene pavúkmi tohto rodu neboli pozorované ani v dvadsiatich overených prípadoch zo Severnej Ameriky a Austrálie (Fasan et al. 2008). Fasan et al. (2008) uvádza správu o pacientovi, ktorý bol uhryznutý pavúkom rodu Cheiracanthium potom čo na neho narazil keď si obul svoje papuče. Jeho palec prejavoval lokálny edém (opuch) a erytém (začervenanie), pacient popisoval značnú bolesť porovnateľnú s uštipnutím sršňom. Neboli pozorované žiadne celkové symptómy. Pacient sa zotavil za niekoľko dní po symptomatickej liečbe. Na druhej strane nekrotickú lézu následkom uhryznutia priadiarkou jedovatou o veľkosti 15 mm dokumentujú práce (Principato et al. 1994, Bisconti et al. 2006). Správa Papini (2012) opisuje uhryznutie pradiarkou jedovatou u sedem ročnej dievčiny a jej otca. U oboch ošetrovaných sa prejavila akútna lokálna bolesť a znecitlivenie kože. U otca sa symptómy vytratili do 2 hodín u dieťaťa do 3 – 4 dní po ošetrení, sa príznaky spontánne vytratili.

Čo sa stane keď ma tento pavúk uhryzne?

Štúdia zloženia jedu pradiarky jedovatej zistila prítomnosť dvoch hlavných zložiek o vysokej molekulovaj hmotnosti a to, obsahujúca fosfolipázu A2, alebo novo objavený dvojmocný polypeptid (Foradori et al. 2005, Vassilevski et al. 2010). Symptómy uhryznutia sú rôznorodé a záleží na reakcii konkrétneho jedinca. Telo človeka bude reagovať ináč u dospelého muža s hmotnosťou 100 kg, alebo malej dievčine s váhou 15 kg. Taktiež záleží na množstve jedu, ktorá sa do organizmu dostala, zdravotnom stave uhryznutého a iných okolností.

Symptómy uhryznutia pradiarkou jedovatou by sme mohli zhrnúť do týchto bodov – okamžitá intenzívna bolesť z uhryznutia, môže byť doprevádzané lokálnym svrbením, pálením, opuchom, sčervenaním a bolesťou v mieste uhryznutia (parasthsia, edém a erytém) (Principato a kol. 1994, Bisconti a kol. 2006, Papini 2012). V niektorých prípadoch boli pozorované symptómy aj v iných častiach tela (bolesť v končekoch prstov prešla do ramena, alebo z očného viečka do tváre, krku a vrchnej tretiny hrudníku. V niektorých prípadoch bola pozorovaná triaška, potenie, zvracanie, stredná až vysoká horúčka, tachykardia, respiračné problémy, či problémy s krvným obehom (napr. Principato a kol. 1994, Stingeni a kol. 1998).

Zdroj:
Buchar J, Kůrka A. 1998. Naši pavouci. Academia.
Gajdoš P, Svatoň S, Sloboda K. 1999. Katalóg pavúkov Slovenska. Ústav krajinnej ekológie, SAV, Bratislava, 337 s.
Miller F. 1971. Rad pavouci – Araneida. In: Daniel M, Černy V. (ed.) Klic zvireny CSSR. IV.
Československá Akadémie Ved, Praha 4:51-306.
Papini R. 2012. Documented bites by a yellow sac spider (Cheiracanthium punctorium) in Italy: a case report. The Journal of Venomous Animals and Toxins including Tropical Diseases 18(3), 349-354.
Principato M, Polidori GA, Ubertini S. 1994. Chiracanthium punctorium Villers (Araneae: Clubionidae): first note in Umbria on four cases of human envenomation. Parassitologia 36(1), 120.
Stingeni L, Giorgi M, Principato M. 1998. Aracnidismo da Chiracanthium punctorium (Aranea: Clubionidae): descrizione di un caso. Ann Ital Dermatol Clin Sper 52, 79-81.
Bisconti M, Silvi E, Carnieri E, de Loewenstern AB. 2006. Segnalazione di Cheiracanthium punctorium Villers, 1769 (Arachnida, Araneae, Miturgidae) tra Livorno e Pisa. Quaderni del Museo di Storia Naturale di Livorno 19, 57-64.
Foradori MJ, Smith SC, Smith E, Wells RE. 2005. Survey for potentially necrotizing spider venoms, with special emphasis on Cheiracanthium mildei. Comparative Biochemistry and Physiology Part C: Toxicology & Pharmacology141(1), 32-39.
Vassilevski AA, Fedorova IM, Maleeva EE, Korolkova YV, Efimova SS, Samsonova OV, Schagina LV, Feofanov AV, Magazanik LG, Grishin EV. 2010. Novel class of spider toxin: active principle from the yellow sac spider Cheiracanthium punctorium venom is a unique two-domain polypeptide. The Journla of Biological Chemistry 258(42), 32293-32302.
Durrheim D, Barnett FI. 2004. Necrotic arachnidism: dispelling fact with fiction. The Lancet 364, 2018–2019.
Vetter RS, Isbister GK, Bush SP, Boutin LJ. 2006. Verified bites by yellow sac spiders (genus Cheiracanthium) in the United States and Australia: where is the necrosis? The American Journal of Tropical Medicine and Hygiene 74, 1043–1048.
Maretic Z. 1962. Chiracanthium punctorium Villers–eine europäische Giftspinne. Med Klin 37, 1576–1577.
Dolanský J. 2011. Rozšíření a stanovištní nároky zápřednic rodu Cheiracanthium (Araneae, Miturgidae) v Česku. Východočeský sborník prírodovědný práce a studie, 18, 125–140.
Fasan M, Rennhofer A, Moser B, Roooggla G. 2008. Our patient recovered completely within a few days after symptomatic therapy. Journal of the America Board of Family Medicine 21(1), 78.

Author: korenko

Share This Post On

1 Comment

  1. ja som mal tu česť s pradiarkou. ako chlapec som jej strhol hniezdo pri rieke. uhryzla ma do prstenníka, bolesť bola značná, malíček, prstenník a prostredník aj s časťou dlane mi opuchli tak trojnásobne asi. lekára som nehľadal, boli prázdniny, za deň som to rozchodil 🙂

    Post a Reply

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *