Gigantický strehúň škvrnitý opäť obsadil južné Slovensko a Moravu

Autor: Stanislav Korenko.

Strehúň tatarský (slíďák tatarský) celým latinským menom Lycosa singoriensis (Laxmann, 1770) je jedným z najväčších pavúkov v celej Európe. Telo samice môže byť dlhé až 4 cm a s nohami môže dosahovať až veľkosť 7 cm. Zaujímavosťou je, že samice sa dožívajú až sedem rokov, samce podstatne menej. Hoci sa jedná o veľkého pavúka, ktorý desí ľudí, keď im prebehne cez pozemok alebo sa náhodou dostane do obytných priestorov, jeho prípadné uhryznutie nie je viac nebezpečné ako štípanec bodavým hmyzom. Samozrejme alergici si musia dávať pozor, no to aj pri uštipnutí včelou.
Obe pohlavia dospievajú koncom leta, kedy sa rozmnožujú a samce ešte v ten rok umierajú. Nasledujúci rok sa mláďatá vyliahnu z vajíčok uchovaných v kokóne, ktorý stráži samica. Po vyjdení z kokónu malé pavúky v prvom instare vývoja vylezú samici na chrbát kde ostávajú v bezpečí pokiaľ nedosiahnu ďalšie štádium vývoja (2. instar) a matku opustia (Řezáč a kol. 2015).

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Tento strehúň si buduje nory, ktoré u samíc môžu byť 10-20 cm hlboké, ale môžu byť aj hlbšie. Vchod do nory je obkolesený prstencom z pavúčieho vlákna a okolitého materiálu (pozri obrázok). Preferujú vegetáciou s menej zarastenou pôdou.
Strehúň tatarský je rozšírený v strednej a východnej Európe zahrňujúc Rusko, Kazachstan a Turecko. V strednej Európe bol pôvodne známy z oblastí východne od Karpatského oblúku. Neskôr prenikal do údolia Dunaja a do Panónskej nížiny. Už začiatkom 20. storočia existujú prvé údaje z juhu Slovenska a následne prenikol až na Moravu. V 60-tých rokoch 20. storočia sa druh z týchto oblastí vytratil, je možné že dôsledkom chemizácie v poľnohospodárstve, no posledné desaťročie je opäť pomerne početne pozorovaný v oblastiach juhu Slovenska a Moravy, ktoré opäť tento nájazdník z východu obsadil. V súčasnej dobe strehúňa tatarského nájdeme aj na Strednom Slovensku. Jeho najzápadnejšie rozšírenie siahalo v 50-tých rokoch až k Znojmu a Blansku na Morave, nové údaje sú zatiaľ iba z oblasti Pohořelice (ČAS 2015).
Čínskí výskumníci Liu a kol. (2009) zistili v laboratórnych experimentoch nízky neurotoxický účinok jedu strehúňa tatarského na laboratórne myši. Takže vedci predpokladajú minimálny neurotoxický účinok na človeka. Na druhej strane jeho jed môže vyvolať hemolýzu ľudských erytrocytov, čo môže predstavovať určité nebezpečenstvo. Za zaujímavosť stojí tiež zistenie antimikrobiálneho účinku jedu proti prokaryotickým a eukaryotickým bunkám (Liu a kol. 2009).

 

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Zdroje:
Řezáč M, Macík S, Dolanský J, Henriques S, Chátalová I, Korba J, Korenko S, Macek R, Šnajdara P, Vinkler S, Chmelová K. 2008. Návrat tarantule aneb slíďák tatarský opět v České republice. Živa 1(2008), 25-27.
ČAS (Česká Arachnologická Společnost). 2015. Lycosa singoriensis (Laxmann, 1770) – mapa rozšížení. Online – http://cas.zlej.net/druh/lycosa-singoriensis-414.html
Yigit N, Bayram A, Danisman T, Sancak Z, Tel MG. 2009. Morphological characaterization of the venom apparatus in the wolf spider Lycosa singoriensis (Laxmann, 1770). Journal of Venomous Animals and Toxins including Tropical Diseases 15, 146-156.

 

Author: korenko

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *