Pavúčie rodeo makro predátora

Autor: Stanislav Korenko.

Dokonalý predátor v mikrosvete našich botanických záhrad

Pavúk drobného vzrastu, s českým názvom vzokan americký, celý latinsky názov Triaeris stenaspis Simon, 1891, je občasným no často početným obyvateľom skleníkov v botanických záhradách v rôznych častiach Európy. Bol pomerne dávno nájdený aj na Slovensku a to v botanickej záhrade v Bratislave ako uvádza Miller a Žitňanská (1976). Nasledujúce roky sme ho ňom v strednej Európe nepočuli, až sa opäť objavil v skleníkoch Masarykovej univerzity v Brne, kde bol nájdený vo veľkom množstve jedincov (Korenko a kol. 2007). Osobne predpokladám, že sa mu tam darí dodnes. Slovenský názov pre tento druh zatiaľ neexistuje, ale môžeme vychádzať z českej nomenklatúry, ktorá ho pomenovala ako vzokan americký. No pravdou je že druhové meno “americký” možno ale nie je fakticky najsprávnejšie, pretože síce druh bol prvý krát vedecky opísaný priekopníkom arachnológie a ornitológie Eugène Louis Simonom v roku 1891 v Karibiku, ale jeho pôvodné rozšírene sa predpokladá v západnej Afrike (World Spider Catalog 2015). Tento pôvodne tropický druh sa stal druhom kozmopolitným, ktorý nájdeme v rôznych častiach sveta. V Európe je jeho výskyt viazaný na celoročné vykurované skleníky botanických záhradách, kde sa pravdepodobne šíri výmenou rastlín medzi botanickými záhradami. Oproti iným tropickým pavúčím druhom je to veľmi dobrý cestovateľ, ktorý na viacerých miestach obsadil aj “chladnú” Európu.
partenogenéza
Čím je to, že je taký úspešný vo svojom šírení? Odpoveď nájdeme v jeho biológii. Tento 1.8 mm veľký pavúk je známy z mnohých nálezov v rôznych častiach sveta, no vždy sa jednalo iba o samice. Samec tohto druhu je stále nepoznaný, a je možné, že nikdy poznaný nebude. Tajomstvo tohto “feministicky” založeného druhu, je ukryté v jeho schopnosti partenogenetického rozmnožovania, kedy nie je samec pre účely reprodukcie potrebný. Našťastie u druhu Homo sapiens tomu tak nie je! Samica počas svojho života dokáže naklásť viac ako desiatku kokónov vždy s dvoma vajíčkami. Takéto vajíčka sa môžu ľahko distribuovať spoločne s rastlinami medzi botanickými záhradami po celom svete. V prípade, že čo i len jedno vajíčko prežije transport do akéhokoľvek vykurovaného skleníku kdekoľvek na svete, tak jedna samica dokáže založiť novú populáciu.
dokonalý predátor
Tento drobný pavúk je taktiež vynikajúci predátor. Laboratórne experimenty odhalili, že tento druh je uspôsobený na lov chvostoskokov (Collembola), ktoré sa vo veľkom množstve vyskytujú v pôde vo voľnej prírode rovnako aj v pôde v skleníkoch. Ich telo je pomerne jemné a pre chelicery (hryzadlá) pavúka ľahko prekonateľné. Chvostoskoky však dokážu uniknúť pred predátorom so značnou razanciou, pretože dokážu prudko vyskočiť do bezpečnej vzdialenosti od predátora. No i na toto “rodeo“, našiel tento útly pavúk spôsob ako ho zvládnuť. Jeho jed je silne účinný voči tomuto typu koristi, a i v prípade, že napadne veľkého silného chvostoskoka, často väčšieho ako samotný pavúk, dokáže na ňom jazdiť “rodeo” a nepustí sa ho, kým jed nezačne pôsobiť. Jed je veľmi účinný takže chvostoskok zväčša dokáže skočiť s pavúkom zahryznutým na jeho chrbtovej časti tela len jeden krát. Samotné “rodeo” by mohlo byť pre pavúka nebezpečné, už len skok do výšky a následný pád by mohol bruško pavúka, ktoré je málo chránené tenkou kutikulou, značne poškodiť a pavúka usmrtiť. No i s týmto problémom sa tento drobný predátor vyrovnal. Jeho mäkká časť tela (bruško) je z oboch strán opancierovaná takzvaným scutum (štít), takže aj silné nárazy na tvrdý či ostrý podklad mu neublížia. Je dokonalý. Takže pri najbližšej návšteve botanickej záhrady sa lepšie sa pozerajte čo všetko zaujímavé tam môžete nájsť a nemusia to byť len kytičky! Len výnimočne si v laboratórnych podmienkach tento pavúk trúfol na inú korisť a to na cvrčka a termita (Korenko a kol. 2014, Obrázky, dole).

triaeris_termit triaeris_cricket

 

Zdroje:
Miller F, Žitňanská O. 1976. Einige bemerkenswerte Spinnen aus der Slowakei. – Biologia (Bratislava) 31, 81-88.
Korenko S, Řezáč M, Pekár S. 2007. Spiders (Araneae) of the family Oonopidae in the Czech Republic. Arachnologische Mitteilungen 34, 6–8.
Korenko S, Pekár S, Šmerda J. 2009. Life-history of the parthenogenetic oonopid spider, Triaeris stenaspis (Araneae: Oonopidae). European Journal of Entomology 106, 217-223.
Korenko S, Hamouzová K, Pekár S. 2014. Trophic niche and predatory behaviour of the goblin spider Triaeris stenaspis (Oonopidae): springtail specialist? Journal of Arachnology 42, 74-78.
World Spider Catalog 2015. World Spider Catalog. Natural History Museum Bern. Online – at http://wsc.nmbe.ch, version 16.5, accessed on 1.3.2015.

Author: korenko

Share This Post On

2 komentáre

  1. Dobrý deň, prosím Vás, je možné, aby z konzervy tuniaka vyšiel živý pavúk? Nikto mi to nevie vysvetliť. Ďakujem

    Post a Reply
    • Pozdravujem Vás, takže živý pavúk z konzervy tuniaka? Hmm, to vyzerá na záhadu 🙂 No ak sa to tak stalo, tak predpokladám, že konzerva už bola otvorená a pavúk do nej vliezol kým ste si ho všimla. Určite by neprežil v uzatvorenej konzerve zaliaty v oleji a tepelne spracovaný 🙂 Skôr ide on nejakú takúto, hore opísanú, záhadu.
      Ostávam s pozdravom a prajem len pekné zážitky s pavúkmi a žiadne gurmánske nepríjemnosti s pavúkmi 🙂

      Stano K.nn1

      Post a Reply

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *