Arachnofóbia strach z nepoznaného

Autor: Stanislav Korenko.

Človek dnešnej doby sa čoraz viac odcudzuje od prírody a prirodzený kontakt s ňou je stále menší a menší. Väčšina obyvateľstva má ľahostajný až nepriateľský vzťah k prírode a jej obyvateľom. To je dôvod prečo sú potrebné zmeny vo výchove hlavne mladej generácie. Toto odcudzenie od prírody môže mať za následok fyziologické aj psychické zmeny u človeka, ktoré si ani on sám nemusí uvedomovať. Jedným z týchto prejavov môžu byť aj rôzne fóbie (napr. arachnofóbia) ako následok deformácie ľudskej bytosti umelým svetom, ktorý si sám vytvoril a je v ňom uväznený.

Keď hovoríme o arachnofóbií, máme na mysli iracionálny strach z pavúkov. Ide o chronické obavy z útoku pavúka vyvolané bez zjavného podnetu. Podľa mnohých výskumníkov, ktorí sa zaoberajú príčinou tohto neprimeraného strachu z týchto živočíchov sú pravdepodobné príčiny vzniku arachnofóbie nasledovné:
– pacient mohol mať nepríjemný zážitok v období detstva, čo mohlo spôsobiť fixnú ideu o nebezpečnosti pavúkov,
– pacient mohol byť v detstve, alebo aj v blízkej minulosti uhryznutý,
– bol svedkom podobného konfliktu,
– vplyv opakovaných a prehnaných varovaní rodičmi v detstve o jedovatosti a agresívnosti pavúkov, či iných podobných tvorov.fig12

Obr. Maloočko smaragdové – veľké ale neškodné.

V krajinách ako sú USA a Austrália je tento strach z pavúkov extrémny. Ide hlavne o miestne jedovaté druhy, ktorých zlá povesť je zapríčinená rôznymi historkami a klamnými informáciami často podávanými i masmédiami. V USA sa odhaduje, že 23 miliónov Američanov trpí extrémnym strachom z pavúkov, z toho je 80 percent žien (Lekka 2002).
Panika ohromných rozmerov vznikla v Anglicku 1988, kedy titulky novín ohlásili importovanie cudzieho pavúka do krajiny. Tento „extrémne nebezpečný“ pavúk sa mal ukrývať medzi dovezeným hroznom. Následkom toho vznikla panika a veľké množstvo tohto dovezeného vysokokvalitného hrozna bolo zničené v dôsledku strachu pred útokmi. Štatistika ukazuje, že v Británii polovica žien a 10 percent mužov trpí určitou formou strachu z pavúkov. Strach z pavúkov tu už bol od dávnych čias. Spomeňme si aspoň najznámejší prípad legendárnej tarantuly – strehúň tarentský (Lycosa tarentula). Povera o jej nebezpečnosti sa objavila v stredoveku v južnom Taliansku a to v súvislosti so zvláštnym onemocnením, ktoré sa prejavovalo kŕčmi a duševnými poruchami (prehnaná veselosť, alebo naopak depresia). Na túto nemoc nebolo žiaden liek. Ak sa chcel pacient uzdraviť, musel až do vyčerpania tancovať. Divoký tanec mal u chorého vyvolať silné potenie a takýmto spôsobom sa mal jed vylúčiť z tela. Prvý prípad tarantismu bol zaznamenaný v roku 1370 v južnom Taliansku. Od tej doby v priebehu celých tristo rokov sú záznamy o občasnom prepuknutí tejto choroby. Udalosti tejto doby sú dodnes zahalené rúškom tajomstva. No je isté, že strehúň tarentský v nich nehral žiadnu rolu, pretože tento európsky pavúk je pre človeka neškodný. Ponúkajú sa rôzne vysvetlenia. Nemoc mohla byť epidemickú neurózou, ktorá bola v Európe v tej dobe rozšírená. Podľa Koberta (1901) mohol byť tarantismus skutočne spôsobovaný pavúkom, nie však strehúňom tarentským, ale snovačkou jedovatou (Latrodectus mactans tredecimguttatus), ktorej uhryznutie bolo taktiež liečené vyvolaním silného potenia. Zaujímavá je aj ďalšia úvaha. Záchvatmi trpeli predovšetkým príslušníci najchudobnejších vrstiev spoločnosti, žobráci a tuláci, ktorí boli miestnymi obyvateľmi v čase choroby ošetrovaní a kŕmení. Takže sa dá predpokladať, že pacienti svoju chorobu iba predstierali a nechali sa ošetrovať až do zdarného „uzdravenia“ (Kůrka, Pfleger 1984).

fig1

Obr. fikcia o nebezpečných a všetko vraždiacich pavúkoch (zdroj: film Kingdom of the Spiders, 1977)

Fenomén strachu z pavúkov a iných živočíchov je stále aktuálny. Milióny ľudí sveta trpí týmito problémami. Osoba trpiaca nejakou formou fóbie sa potrebuje oboznámiť s týmto strachom a konfrontovať ho. Štandardná terapia arachnofóbie je formou umocňovania kontaktu s pavúkmi a množstvom morálnej podpory. Znecitlivenie vnímania pavúka ako nebezpečenstva musí prebiehať postupne. Môžeme začať s obyčajnými obrázkami pavúkov, alebo brožúrkami na to určenými (pozri sprievodnú dokumentáciu), kde môžeme pozorovať rôzne krásy a zaujímavosti ich existencie a uvedomiť pacienta o skutočnostiach zo života pavúkov. Vo finálnej fáze sa nám môže podariť pacientov priamy kontakt s pavúkom. Najnovšie medicínske postupy pri liečbe Arachnofóbie využívajú pomoc virtuálnej reality. Tento umelý svet dokáže dopĺňať, alebo nahrádzať objekty a situácie, ktoré môžu spôsobiť chorobné stavy strachu (fóbie). Existujú rôzne medicínske postupy, ktoré majú pomôcť ľuďom trpiacich rôznymi fóbiami. No nebolo by rozumnejšie pokúsiť sa predísť vzniku týmto fóbiám? Environmentálne vzdelanie, humanisticky orientovaná výchova mladých a umožnenie im vytvorenia si pozitívneho vzťahu k prírode a všetkým jeho častiam by malo za následok, že človek by zlepšil svoj vzťah k tejto planéte a aj k vlastnej spoločnosti.

Zdroj:
Baum J, Buchar J. 1973. V říši pavouků. SPN Praha, pp. 286
Kůrka A, Pfleger V. 1984. Jedovatí živočichové. Academia Praha, 165 pp.
Lekka, N. 2002. Arachnophobia, online at http://arar.essortment.com/arachnophobia_rdpf.htm
Lindboel S. 1996. Virtual Reality vs Arachnophobia, online at http://www.ntnu.no/gemini/1996-04/4.html
Wildnet Africa Zoologic, 1998: Arachnophobia, online at http://wildnetafrica.co.za/wildlifearticles/zoo¬logic/1998/arachnophobia.html

Author: korenko

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *